Librácia v astronómii môže byť:^{[1][2][3][4][5][6][7][8][9]}

• skutočná či zdanlivá (malá) periodická oscilácia (teda kývavá zmena) polohy vesmírneho telesa, najmä oscilácia okolo nejakej stredovej polohy
• skutočná či zdanlivá pomalá malá periodická oscilácia polohy (resp. rotácie) obiehajúceho vesmírneho telesa pri pohľade z vesmírneho telesa ním obiehaného, a to spravidla ak sú spomínané vesmírne telesá viazané v rezonancii (napr. pri obehu Merkúra okolo Slnka či často pri obehu mesiaca okolo planéty); v užšom zmysle sa myslia len takéto oscilácie mesiacov planét
• skutočná či zdanlivá pomalá malá periodická oscilácia polohy (resp. rotácie) Mesiaca pri pohľade zo Zeme (iný názov: librácia Mesiaca)^[10]

Librácia Mesiaca

Vďaka librácii sme schopní zo Zeme vidieť približne 59 % povrchu Mesiaca v perióde 30 rokov.^[9] Pre praktickú využiteľnosť je táto hodnota nižšia, pretože skreslenie v libračnej zóne je často príliš veľké. Pohybuje sa ľahko nad 50%.^[11]

Librácia Mesiaca sa delí takto:^[12]

• zdanlivá librácia (iné názvy: optická librácia, geometrická librácia):
  • librácia v šírke (iný názov: librácia v selenografickej šírke) - jej príčinou je mierny sklon asi 6,7° rotačnej osi Mesiaca k rovine jeho obehu okolo Zeme. K Zemi sa tak striedavo prikláňajú severný a južný mesačný pól a zo Zeme tak možno uvidieť oblasť za severným či južným okrajom. Dá sa to prirovnať k prikyvovaniu hlavou na znak súhlasu. Ide teda o podobný proces ako striedanie ročných období či polárny deň a noc na našej planéte. Galileovi Galileimu sa niekedy pripisuje objav librácie Mesiaca v šírke v roku 1632,^[13] ale je možné, že objav uskutočnil už skôr Thomas Harriot alebo William Gilbert.^[14] Môže dosiahnuť amplitúdu 6°50′.^[15]
  • librácia v dĺžke (iný názov: librácia v selenografickej dĺžke) - tento pohyb je u Mesiaca dominantný a súvisí s excentricitou dráhy nášho satelitu okolo Zeme. Z dôvodu zachovania celkového momentu hybnosti (pozri druhý Keplerov zákon) z nášho pohľadu Mesiac na svojej dráhe zrýchľuje a spomaľuje svoju rotáciu okolo Zeme. Najrýchlejšie sa po svojej eliptickej dráhe pohybuje v perigeu, najpomalšie v apogeu, pričom otáčanie okolo vlastnej osi síce nie je konštantné, ale tieto odchýlky sú relatívne zanedbateľné. Vďaka týmto faktorom sa v určitých bodoch jeho dráhy dá nahliadnuť za pravý alebo ľavý okraj privrátenej strany Mesiaca, čo možno prirovnať ku kývaniu hlavou na znak nesúhlasu. Libráciu v dĺžke objavil Johannes Hevelius v roku 1648.^[13]  Môže dosiahnuť amplitúdu 7°54'.^[15]
  • paralaktická librácia (iný názov: denná librácia) - súvisí s rotáciou Zeme samotnej. Pozorovateľovi sa počas jedného poldňa naskytujú pohľady na Mesiac z rôznych uhlov. Najväčšia výchylka je počas východu a západu Mesiaca na oblohe. Na rovníku, kde je maximálna, je rozdiel polohy pozorovacích stanovíšť viac ako 12 tisíc km. Jej amplitúda dosahuje menej ako 1°.^[15] V zmysle vyššie uvedených prirovnaní toto je úkroku vpravo a vľavo pri pozorovaní sochy v múzeu.
• skutočná librácia (iný názov: fyzická librácia) - je spôsobená drobnými výkyvmi gravitačného pôsobenia Zeme na Mesiac v dôsledku toho, že Mesiac má nerovnomerne, nesymetricky rozloženú hmotu, keďže mesačné teleso nie je ideálna guľa.^[3] Je maximálne iba 0,035 stupňa ( 125˝).^[16]

Referencie

1. ↑ librace. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2003. 420 s. ISBN 80-86044-21-1. S. 367-368.
2. ↑ librácia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 713.
3. ↑ ^{a b} librácia. In: Encyklopédia astronómie 1987
4. ↑ libration. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.
5. ↑ libration. In: RIDPATH, Ian. A Dictionary of Astronomy.  : OUP Oxford, 2012. 534 s. ISBN 978-0-19-960905-5. S. 267.
6. ↑ libration. In: ALLABY, Michael. A Dictionary of Geology and Earth Sciences.  : OUP Oxford, 2013. 672 s. ISBN 978-0-19-107895-8. S. 340-341.
7. ↑ libration. In: Philip's Garland Publishing. Inc. Astronomy Encyclopedia.  : Bukupedia, 2000. 465 s. ISBN 978-0-540-07863-9. S. 227.
8. ↑ librationa. In: CONSIDINE, Douglas M.. Van Nostrand's Scientific Encyclopedia.  : Van Nostrand Reinhold, 1983. 3067 s. ISBN 978-0-442-25161-1. S. 1758.
9. ↑ ^{a b} Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics . eaa.crcpress.com, . Dostupné online.
10. ↑ Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon, 1993. 1253 s. ISBN 80-207-0438-8. S. 604.
11. ↑ RÜKL, ANTONÍN, 1902-1978. Atlas Měsíce. Praha : Aventinum, 1991. Dostupné online. ISBN 8085277107.
12. ↑ Uvedené názvy typov librácie sú podľa citovaného Technického slovníka naučného a citovaného Atlasu Měsíce.
13. ↑ ^{a b} INTERNATIONAL ASTRONOMICAL UNION. GENERAL ASSEMBLY (21ST : 1991 : BUENOS AIRES, ARGENTINA). Highlights of astronomy. Volume 9 : as presented at the XXIst General Assembly of the IAU, 1991. Dordrecht : . Dostupné online. ISBN 9789401128285.
14. ↑ PUMFREY, Stephen. Harriot's maps of the Moon: new interpretations. Notes and Records of the Royal Society, 2009-06-20, roč. 63, čís. 2, s. 163–168. Dostupné online . ISSN 0035-9149. DOI: 10.1098/rsnr.2008.0062. (po anglicky)
15. ↑ ^{a b c} Radiation Environments of the Earth-Moon and Earth/Moon-Sun Libration Points . American Institute of Aeronautics and Astronautics, 2006-10-02, . Dostupné online. DOI:10.2514/6.iac-06-d5.2.06
16. ↑ RALPH B. RONCOLI. Lunar Constants and Models Document . Jet Propulsion Laboratory California Institute of Technology, . Dostupné online.

Externé odkazy

Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava

• Observing the Lunar Libration Zones
• Moon Phase and Libration, 2019, NASA Scientific Visualization Studio