Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť.

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Vizualizácia ďalekohľadu v cieľovej prevádzkovej konfigurácii
Prevádzkovateľ	NASA / ESA / CSA
Hlavní dodávatelia	Northrop Grumman, Ball Aerospace & Technologies
Dátum štartu	25. december 2021 12:20 UTC
Nosná raketa	Ariane 5
Kozmodróm	Kourou, Francúzska Guyana
Trvanie misie	5 – 10 rokov
COSPAR ID	2021-130A (50463)
Webová stránka	Webbov ďalekohľad na stránke NASA
Hmotnosť	6 161,4 kg (13 584 lb)
Rozmery	20,197 × 14,162 m (slnečná clona)
Energia	2 kW
Elementy dráhy [1]
Umiestnenie	1,5×106 km od Zeme (libračný bod L2)
Typ dráhy	halo orbita
Apoapsida	832 000 km
Periapsida	250 000 km
Doba obehu	~6 mesiacov
Teleskop
Typ	trojzrkadlový anastigmat
Priemer	~6,5 m
Vlnová dĺžka	infračervené spektrum
Zberná oblasť	25,4 m²
Ohnisková vzdialenosť	131,4 m
Prístroje
NIRCam	infračervená kamera
NIRSpec	infračervený spektrometer
FGS	interferometrické navádzacie zariadenie
MIRI	Mid IR Instrument
Kozmonautický portál  Astronomický portál

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (skratka JWST z angl. James Webb Space Telescope) je infračervený kozmický ďalekohľad, vyvinutý v spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej kozmickej agentúry. Jeho hlavnou vedeckou úlohou je pozorovanie tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre, takých ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu alebo pozemných staníc.^[2][3]

Plán vzniku nasledovníka Hubblovho ďalekohľadu (vyvíjaného od 70. rokov a vypusteného v apríli 1990) siaha ešte do roku 1989, kedy sa k téme na pôde Space Telescope Science Institute (STScI) konal prvý workshop za účasti NASA. Presnejšie kontúry projekt získal v rokoch 1995 – 1996, v tom čase ešte pod názvom Next Generation Space Telescope (NGST).^[4] V roku 2002 bol pomenovaný po Jamesovi E. Webbovi, riaditeľovi NASA z rokov 1961 – 1968, ktorý bol významnou postavou programu Apollo.^[5]

Štart ďalekohľadu bol pôvodne plánovaný na rok 2007. Po množstve odkladov^[6] k nemu došlo 25. decembra 2021 a ďalekohľad bol úspešne vynesený raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Na cieľovú, približne eliptickú halo orbitu okolo libračného bodu L₂ sústavy Slnko-Zem vo vzdialenosti približne 1,5 milióna km od Zeme smerom ďalej od Slnka^[1] ďalekohľad dorazil v priebehu 29 dní, počas ktorých súbežne s korekčnými manévrami prebiehal aj náročný proces jeho postupného rozkladania z kompaktnej prepravnej do finálnej prevádzkovej konfigurácie.^[7] 24. januára 2022 bol 297-sekundovým zážihom manévrovacích motorčekov úspešne navedený na cieľovú dráhu.^[8] Ďalších približne 5 mesiacov prebiehalo jeho postupné chladnutie, ostrenie a kalibrácia prístrojov. Prvú ostrú snímku z teleskopu, zobrazujúcu vzdialenú kopu galaxií SMACS 0723, zverejnil americký prezident 11. júla 2022.^[9]

Hlavné úlohy

Primárne vedecké úlohy ďalekohľadu možno rozdeliť do štyroch hlavných skupín:

• hľadanie svetla z najstarších (prvotných) hviezd a galaxií, z ktorých bol zložený vesmír po Veľkom tresku
• štúdium vzniku a vývoja galaxií
• pochopenie vzniku hviezd a planetárnych systémov
• štúdium planetárnych systémov a vzniku života

Kvôli kombinácií červeného posunu, prachovému zahaleniu a skutočne nízkym teplotám viacerých zdrojov, ktoré sa budú študovať, musí ďalekohľad Jamesa Webba operovať v infračervených vlnových dĺžkach s rozsahom od 0,6 do 28 mikrometrov. V snahe zaistiť aby pozorovaniam nebránili infračervené emisie vyžiarené teleskopom, musí byť celé observatórium chladné, výborne tienené od Slnka tak aby mohlo dosiahnuť teplotu približne 40 kelvinov (−233,15 °C).

Galéria

Príprava, štart a umiestnenie na orbitu

• 

  Tím JWST s modelom ďalekohľadu v skutočnej veľkosti (2005)

• 

  Roztiahnutá 5-vrstvová slnečná clona JWST počas testov (2014)

• 

  Primárne zrkadlo v čistej miestnosti (2016)

• 

  Skompletizovaný ďalekohľad v prepravnej konfigurácii počas testov (2020)

• 

  Štart rakety Ariane 5 s ďalekohľadom 25. decembra 2021

• 

  Diagram libračných bodov sústavy Slnko-Zem s naznačenou orbitou JWST okolo L₂

• 

  Animácia trajektórie preletu JWST od Zeme k L₂ a cieľovej halo orbity okolo neho

• 

  Porovnanie rozmerov primárnych zrkadiel Hubblovho a Webbovho vesmírneho teleskopu

Pozorovania (výber)

• 

  Webbovo prvé hlboké pole – kopa galaxií SMACS 0723 v súhvezdí Lietajúca ryba. Hmota klastra vzdialeného 4 miliardy ly funguje ako gravitačná šošovka, zobrazujúca ešte vzdialenejšie galaxie.

• 

  Emisná hmlovina Tarantula v súhvezdí Mečiar

• 

  Stĺpy stvorenia v Orlej hmlovine, otvorenej hviezdokope v súhvezdí Had

• 

  Emisná hmlovina NGC 3324 v súhvezdí Kýl

• 

  Osmičková hmlovina v súhvezdí Plachty

• 

  Planéta Jupiter s polárnymi žiarami v blízkom infračervenom spektre

• 

  Systém planéty Neptún s jej prstencami a mesiacmi na pozadí stoviek vzdialených galaxií

• 

  Jadro špirálovej galaxie Messier 74 v súhvezdí Ryby

• 

  Skupina interagujúcich galaxií HCG 92 v súhvezdí Pegas, známa ako Stephanov kvintet

• 

  Pekuliárna galaxia Cartwheel v súhvezdí Sochár

Pozn.: keďže JWST je infračervený ďalekohľad, zachytávajúci vlnové dĺžky mimo viditeľného spektra, všetky zábery sú v nepravých farbách, volených tak, aby vynikli vedecky podstatné aspekty snímanej scény.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba

Externé odkazy

• Oficiálna stránka
• Where Is Webb? – stránka sledujúca priebeh misie od štartu, prelet do libračného bodu L2 a aktuálny stav ďalekohľadu
• Cesta Webbova teleskopu do L2 – priebeh preletu do L2 na Kosmonautix.cz
• FAQ: Vše o Teleskopu Jamese Webba (2., 3., 4. časť) – séria článkov Karla Zvoníka na Kosmonautix.cz (2022)
• Kosmologie na prahu éry Webbova teleskopu – článok a prednáška fyzika Vladimíra Wagnera na Kosmonautix.cz (2022)
• První rok práce Vesmírného dalekohledu Jamese Webba – článok Vladimíra Wagnera na OSEL.cz (2023)
• Články, týkajúce sa JWST na webe Astro.cz Českej astronomickej spoločnosti
• Články, týkajúce sa JWST na webe Kosmonautix.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov James Webb Space Telescope na anglickej Wikipédii a Vesmírný dalekohled Jamese Webba na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.