Elégia (alebo žalospev, trúchlospev) je básnický lyrický žáner, ktorý sa (v dnešnom ponímaní) vyznačuje tematikou smútku a žiaľu.^[1][2] Svoj pôvod má v antickom Grécku, kde mala ustálenú formu – tvorilo ju dvojveršie (poprípade viac dvojverší), v ktorom sa striedal hexameter a pentameter (tzv. elegické distichon).^[2] Tematicky však bola pestrejšia, prítomné boli ľúbostné, filozofické, politické a iné témy.^[2] V rímskej literatúre sa okruh tém zúžil na osobné zážitky, v neskoršom vývine došlo ešte k väčšiemu zúženiu na smutné a tragické aspekty života.^[2] Od formy elegického disticha sa upustilo v poklasistickom období.^[2]

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.