Biskupin
archeologická lokalita
Hradisko
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Kujavsko-pomoranské
Powiat	Źniński
Gmina	Gąsawa
Nadmorská výška	cca 100 m n. m.
Súradnice	52°47′18″S 17°44′41″V / 52,7883°S 17,7446°V / 52.7883; 17.7446
Pre verejnosť	Verejnosti prístupný
Najľahší výstup	z obce Gąsawa
Wikimedia Commons: Biskupin
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Biskupin je významná archeologická lokalita a sčasti rekonštruovaný model starovekého osídlenia so skanzenom v Poľsku. Leží v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve, v powiate Źnińskom a gmine Gąsawa, približne 8 km južne od mestečka Żnin.

Ide o najvýznamnejšie archeologické nálezisko v Poľsku. Najstaršie nálezy pocházdajú z 8. storočia pred Kristom, teda z neskorej doby bronzovej.^[1] Lokalita sa nachádza na bažinatom polostrove pri jazere Biskupin. Pôvodne išlo o vodnú pevnosť v strede jazera, obohnanú dubovou palisádou. Hradba bola dlhá viac ako 450 metrov a dosahovala výšku 6 a šírku 3 metre. Pred ňou boli drevené vlnolamy. Dendrochronologická analýza určila, že 50 % stromov použitých na stavbu pevnosti bolo vyrúbaných v roku 748 pred Kr.

Keď bola lokalita v roku 1933 objavená, spôsobila senzáciu a vyvolala mnoho verejných diskusií, pretože bola považovaná za raný dôkaz západoslovanského osídlenia. Tento názor zastával profesor Poznaňskej univerzity Józef Kostrzewski, ktorý realizoval prvý archeologický výskum. Tento názor začal zohrávať politickú rolu v súboji s nacistickou propagandou, hlásajúcou nárok Nemcov na poľské územie vzhľadom k starovekému osídleniu germanskými kmeňmi. V roku 1936 vedci Poznaňskej univerzity vytvorili na mieste model v pôvodnej veľkosti, prúdili sem davy turistov, politikov i vojakov. Po nemeckej okupácii Poľska sa profesor Kostrzewski musel skrývať pred gestapom a nacistickí archeológovia sa neúspešne pokúšali dokázať germánsky pôvod miesta. Na konci druhej svetovej vojny sa preto nemecká armáda pokúsila areál zničiť zatopením. Po vojne bola voda odčerpaná a skanzen obnovený. Archeologický výskum, ktorý prevzal Zdzisław Rajewski, trval do roku 1976, napriek tomu však bolo zmapovaných iba 75 percent areálu a veľká jeho časť bola kvôli ochrane zasypaná, aby sa drevo úplne nerozpadlo. Väčšina historikov názor o pôvodne slovanskom osídlení postupne opustila, toto osídlení je dnes pripisované etnicky nejasnej lužickej kultúre, ktorá nebola určite ani germánskou, ani slovanskou.^[2]

Skanzen je národnou kultúrnou pamiatkou Poľska (pomnik historie). Miesto spravuje Národné archeologické múzeum vo Varšave. V septembri sa tu každý rok koná vzdelávací archeologický festival.

1. ↑ Biskupin: The Polish Pompeii . culture.pl, . Dostupné online. (anglický)
2. ↑ DZIĘGIELEWSKI, Karol. The rise and fall of Biskupin and its counterparts . academia.edu, 2017-01-01, . Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biskupin

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Biskupin na českej Wikipédii.