Feng Jü-siang
Bývalý Vicepremiér Čínskej republiky
V úrade 28. október 1928 – 11. november 1930
nová pozícia Sung C’-wen
Biografické údaje
Narodenie	6. november 1882 Pao-ting, ríša Čching
Úmrtie	1. september 1948 (65 rokov) Čierne more
Politická strana	Kuomintang
Profesia	Politik, vojenský vodca
Odkazy
	Feng Jü-siang (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Feng Jü-siang (čín. 馮玉祥, pchin-jin: Féng Yùxíang, * 6. november 1882, Čínske cisárstvo – † 1. september 1948, Čierne more) bol čínsky vojenský veliteľ a militarista, často nazývaný „kresťanský generál“.^[1] Počas druhej č’lijsko-fengtchienskej vojny pomohol zničiť kliku Č’-li. V roku 1926 sa so svojou kresťanskou vojenskou klikou Kuo-min-ťün pridal ku kuomintangskému pochodu na sever.

Feng Jü-siang sa narodil do vojenskej rodiny v meste Pao-ting, ležiacej v provincii Che-pej. Feng sa pridal do anchuejskej armády už v 14 rokoch. V roku 1902, v jeho 20 rokoch, slúžil pod velením Jüan Š’-kchaja v Pejjangskej armáde, kde sa čoskoro vypracoval na vysoký post.^[2] Až do Sinchajskej revolúcie v roku 1911 bol priaznivcom dynastie Čching, ale počas tejto revolúcie, ako reakciu na Wu-čchangské povstanie z 20. októbra 1911, zorganizoval neúspešné povstanie v provincii Che-pej v meste Lan-čou 3. januára 1912 a bol prepustený z armády. So založením Čínskej republiky začal znova svoju kariéru.^[3] V roku 1914 prijal kresťanstvo aj s kresťanskými spôsobmi života – odtiaľ prezývka „kresťanský generál“.^[2]

V roku 1916 zomrel Jüan Š’-kchaj a Feng Jü-siang sa spojil s č’lijskou klikou, ktorá sa vytvorila okolo Feng Kuo-čanga. Po smrti Feng Kuo-čanga v roku 1919 vedenie kliky Č'-li prevzali Cchao Kchun a Wu Pchej-fu. V roku 1922 – 1924 prebehla č’lijsko-fengtchienská vojna, v ktorej zvíťazila klika Č'-li, kde velil aj Feng Jü-siang. Po tejto vojne bol Feng Jü-siang poverený správou prímestských oblastí okolo Pekingu. Neskôr v roku 1924 došlo ale ešte k 2. č’lijsko-fengtchienskej vojne.^[2] Feng Jü-siang sa v tejto vojne odvrátil od oboch vodcov č’lijskej kliky, a začal tajne spolupracovať s veliteľom fengtchienskej kliky Čang Cuo-linom.^[4] V kľúčovom momente bitky sa Feng so svojimi vojskami vydal do Pekingu, kde uskutočnil pekinský prevrat. Pri tomto prevrate bol zvrhnutý doterajší prezident Cchao Kchun a posledný cisár Pchu-i bol 5. októbra 1924 vykázaný zo Zakázaného mesta. Po zvrhnutí Cchao Kchuna bol dosadený na post prezidenta bývalý veliteľ anchuejskej kliky Tuan Čchi-žuej. Ešte v roku 1924 Feng Jü-siang vytvoril vlastnú vojenskú frakciu Kuo-min-jün.^[2]

V Kuo-min-jüne, čiže Národnej ľudovej armáde, taktiež nazývanej Severozápadná armáda, požadoval Feng Jü-siang po vojakoch prijatie kresťanstva a mimoriadne fyzické výkony. Feng silno bojoval proti korupcii, ktorej každý náznak trestal. Vojaci mali zakázané požívať alkohol, hrať hazardné hry a stávkovať, užívať si s prostitútkami, fajčiť ópium, dokonca nesmeli nadávať. Vďaka týmto všetkým požiadavkám a zásadám bolo vojsko disciplinované a lojálne. Feng na území ovládanom jeho vojskom potlačil nepokoje, zakázal prostitúciu, stávkovanie a fajčenie ópia. Založil rehabilitačné centrá pre žobrákov, sanatória pre drogovo závislých a sirotince. V čase mieru boli jeho muži zapojení do prác na verejnoprospešných projektoch ako stavanie ciest, sadenie stromov a stavanie protizáplavových bariér.^[5]

Roku 1925 došlo k mocenským sporom a Feng bol na čas nútený odísť do exilu do Sovietskeho zväzu. V roku 1926 sa pripojil ku Kuomintangu pri pochode na sever. V roku 1928 dobyl spoločne s Národno-revolučnou armádou, pod velením Čankajška, Peking a zaujal niekoľko funkcií vo vláde.^[4] V roku 1930 vyjadril Feng Jü-siang nesúhlas s Čankajškovou politikou. Spolu s Jen Si-šanom vyhlásil vlastnú Pekinskú vládu. Tým vyhlásil vojnu proti Čankajškovi, ktorá skončila víťazne pre Čankajška. Feng Jü-siang spoločne s ďalšími militaristami pokračoval v boji proti Čankajškovi v občianskej vojne. V 30. rokoch sa Feng pokúšal o obnovenie frakcie Kuo-min-ťün, ale vždy neúspešne.^[2] V roku 1935 bol aj napriek odlišným názorom na Čankajškovu vládu dosadený do niekoľkých vojenských funkcií v kuomintangskej vláde. V roku 1946 odletel Feng ako výskumný pracovník do USA, kde šíril otvorenú kritiku Čankajška, po čom bol z funkcií odvolaný.

Posledné roky života spolupracoval s Komunistickou stranou Číny. 1. septembra 1948 Feng zhorel po vzplanutí projektora a filmového materiálu na lodi v Čiernom mori pri ceste na konferenciu čínskych komunistov.^[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Feng Jü-siang

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Feng Jü-siang na českej Wikipédii.