Gizela Švábska
rímsko-nemecká cisárovná a nemecká kráľovná
Panovanie
Dynastia	sálska, Konrádovci
Biografické údaje
Narodenie	13. novebmer 990, 11. november 999 alebo 11. november 989
Úmrtie	15. november 1043 Goslar
Pochovanie	Katedrála Panny Márie a svätého Štefana, Speyer
Rodina
Manžel	Bruno z Braunschweigu Ernest I. Švábsky Konrád II.
Potomstvo	Liudolf Frízsky Ernest II. Švábsky Herman IV, Švábsky Henrich III. Matilda Sálska
Otec	Herman II. Švábsky
Matka	Gerberga Burgundská
Odkazy
	Gizela Švábska (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Gizela Švábska (* 11. november 989/999 (podľa náhrobnej dosky) – † 15. február 1043, Goslar)^[1] bola grófka z Braunschweigu, švábska vojvodkyňa, nemecká kráľovná a rímska cisárovná, manželka Konráda II., prvého cisára zo Sálskej dynastie.

Bola dcérou Hermana II. Švábskeho a Gerbergy Burgundskej, dcéry burgundského kráľa Konráda, brata cisárovnej Adely. Jej prvým manželom bol od 1002 gróf Bruno z Braunschweigu († 1010/1013 ?), ktorému porodila syna Liudolfa, možno ešte ďalšie, menom neznáme deti. Po ovdovení sa v roku 1014 vydala za švábskeho vojvodu Ernesta I. z rodu Babenbergovcov, ktorý zahynul v roku 1015 pri loveckej nehode, s ktorým mala synov Ernesta a Hermana.

Konrád II. bol Gizeliným tretím manželom, vydala sa zaňho roku 1016 (najneskôr začiatkom 1017) a porodila mu syna Henricha – budúceho cisára Henricha III. a dcéry Beatrix a Matildu, ktoré zomreli vo veku 16 a 9 rokov. Po smrti svojho druhého muža vykonávala Gizela poručnícku vládu za svojho maloletého syna Ernesta vo švábskom vojvodstve, poručníctvo jej však bolo cisárom Henrichom II. odobraté kvôli sobášu so Sálcom Konrádom – legitimita manželstva bola totiž z hľadiska kánonického práva napadnuteľná, pretože ich spoločným predkom bol kráľ Henrich I. Vtáčnik a cisár Henrich II. sa proti tomuto sobášu staval aj z politických dôvodov.

Čo sa týka sobáša Gizely a Konráda, existujú domnienky, že ju Konrád pred sobášom uniesol, čo sa síce nedá vylúčiť, ale historikmi sa to považuje za veľmi nepravdepodobné, pretože pre to existuje veľmi málo dôveryhodných prameňov – napr. kronikár Thietmar Merseburgský píše o napadnuteľnosti legitimity manželstva z dôvodu príliš blízkeho príbuzenstva, avšak o domnelom únose nevesty nič nevie.

V roku 1024 sa Gizela po Konrádovom boku stala kráľovnou (rozhodovalo sa medzi Konrádom a jeho rovnomenným strýkom, ktorý bol však mladší ako on – preto býva Konrád v prameňoch označovaný ako Konrád starší). Arcibiskup Aribo Mainzský ju síce odmietol korunovať (snáď kvôli kanonickej prekážke jej manželstva s Konrádom), ale korunovácia bola napriek tomu vykonaná, a to 21. septembra 1024 arcibiskupom Pilgrimom Kolínskym. Potom, čo sa stala kráľovnou a o tri roky neskôr (26. marca 1027) cisárovnou, mala Gizela veľký podiel na ríšskej politike, čo dosvedčuje aj značný počet jej intervencií v kráľovských listinách (ako interventka sa objavuje dokonca v 60 % Konrádových listín, často intervenovala spolu s ďalšími osobami).

Na základe jej sprostredkovania preniesol jej strýko Rudolf III. Burgundský v zmluve z Bazileja na Konráda II. nástupníctvo v Burgundskom kráľovstve, ktoré potom pripadlo Ríši. Cisárovná Gizela tiež hrala dôležitú sprostredkujúcu úlohu medzi cisárom Konrádom, a synom z druhého manželstva, švábskym vojvodom Ernestom. Cez jej príhovor bol tiež v Merseburgu v roku 1033 uzavretý mier medzi Konrádom a vojvodom Meškom Poľským.

Po nástupe jej syna Henricha III. na trón roku 1039 Gizelin vplyv poklesol, aj keď spočiatku sa ako interventka objavuje aj v jeho listinách. Zomrela v Goslare 14. februára 1043 na dyzentériu. Je pochovaná v Speyeri v katedrále Panny Márie a svätého Štefana. Zaujímavosťou je, že pri otvorení hrobu boli odobraté vlasy zosnulej cisárovnej (údajne zlatisté) a boli podrobené analýze, podľa ktorej išlo o ženu pred menopauzou – čo by zodpovedalo roku narodenia 999.

1. ↑ Digitale Bibliothek - Münchener Digitalisierungszentrum. daten.digitale-sammlungen.de. Dostupné online .

• Lexikon des Mittelalters, zv. 4, s. 1465.
• Ennenová, E.: Ženy ve středověku, Praha 2001, s. 69 – 70.
• Fössel, A.: Die Königin im mittelalterlichen Reich. Herrschaftsausübung, Herrschaftsrechte, Handlungsspielräume, Stuttgart 2000, ISBN 3-7995-4256-6, s. 269 – 273, 285 – 290.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gizela Švábska

• Otvorený hrob kráľovnej Gizely
• Gizelina pohrebná koruna
• kronika Thietmara Merseburgského

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gisela Švábská na českej Wikipédii.