A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Colonies of Benevolence* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Kolónie benevolencie | |
Štát | Belgicko Holandsko |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | ii, iv |
Identifikačné č. | 1555 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
História zápisu | |
Zápis | 2021 (44. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Kolónie benevolencie je skupina štyroch vnútrozemských kolónií, ktoré sa nachádzajú v provinciách Drenthe a Antverpy vo vtedajšom Spojenom kráľovstve nizozemskom. Od roku 1818 ich zriaďovala Spoločnosť benevolencia pre boj s rozmáhajúcou sa chudobou. Projekt je sociálnym experimentom, ktorý je jedinečný pre Európu a bol začiatkom Holandska ako sociálneho štátu.
Spoločnosť benevolencia bola súkromná organizácia založená v 19. storočí, ktorá chcela pomôcť chudobným rodinám, väčšinou z veľkých miest, vybudovať si vlastnú existenciu ako roľníci. Ústrednou osobnosťou Spoločnosti bol politik Johannes van den Bosch. Kolónie vznikali v odľahlých, málo osídlených oblastiach kráľovstva.
Od roku 2021 sú štyri kolónie v Belgicku a Holandsku na zozname svetového dedičstva UNESCO.[1]
História
Kolónie možno rozdeliť na slobodné a neslobodné. V slobodných kolóniách bola chudobným rodinám z veľkých miest ponúknutá obživa možnosťou kultivovať pridelenú neobrábanú pôdu. Keďže malé farmy kolónii poskytovali nedostatočné príjmy, hľadal zriaďovateľ iné zdroje a uzavrel zmluvy so štátom o umiestnení sirôt, čoskoro nasledovali žobráci a tuláci, čo viedlo k vytvoreniu „neslobodných“ kolónii ako je Veenhuizen, s budovami internátneho typu. Na veľkých centralizovaných farmách sa pracovalo pod dohľadom stráži.
Kolónie boli z pohľadu územného plánovania navrhnuté ako osady pozdĺž ortogonálnych línií siete ciest a vodných kanálov. Zahŕňali obytné a hospodárske budovy, kostoly a ďalšie komunálne zariadenia. Na ich vrchole v polovici 19. storočia žilo v takých kolóniách v Holandsku vyše 11 000 ľudí. V Belgicku počet dosiahol vrchol 6 000 osôb v roku 1910.
Galéria
-
Wortel
-
Wilhelminaoord
-
Frederiksoord
-
Veenhuizen
Referencie
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolonie benevolence na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk