Kolónie benevolencie - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kolónie benevolencie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Colonies of Benevolence*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Kolónie benevolencie
Štát Belgicko Belgicko
Holandsko Holandsko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iv
Identifikačné č. 1555
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 2021  (44. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Kolónie benevolencie je skupina štyroch vnútrozemských kolónií, ktoré sa nachádzajú v provinciách Drenthe a Antverpy vo vtedajšom Spojenom kráľovstve nizozemskom. Od roku 1818 ich zriaďovala Spoločnosť benevolencia pre boj s rozmáhajúcou sa chudobou. Projekt je sociálnym experimentom, ktorý je jedinečný pre Európu a bol začiatkom Holandska ako sociálneho štátu.

Spoločnosť benevolencia bola súkromná organizácia založená v 19. storočí, ktorá chcela pomôcť chudobným rodinám, väčšinou z veľkých miest, vybudovať si vlastnú existenciu ako roľníci. Ústrednou osobnosťou Spoločnosti bol politik Johannes van den Bosch. Kolónie vznikali v odľahlých, málo osídlených oblastiach kráľovstva.

Od roku 2021 sú štyri kolónie v Belgicku a Holandsku na zozname svetového dedičstva UNESCO.[1]

História

Kolónie možno rozdeliť na slobodné a neslobodné. V slobodných kolóniách bola chudobným rodinám z veľkých miest ponúknutá obživa možnosťou kultivovať pridelenú neobrábanú pôdu. Keďže malé farmy kolónii poskytovali nedostatočné príjmy, hľadal zriaďovateľ iné zdroje a uzavrel zmluvy so štátom o umiestnení sirôt, čoskoro nasledovali žobráci a tuláci, čo viedlo k vytvoreniu „neslobodných“ kolónii ako je Veenhuizen, s budovami internátneho typu. Na veľkých centralizovaných farmách sa pracovalo pod dohľadom stráži.

Kolónie boli z pohľadu územného plánovania navrhnuté ako osady pozdĺž ortogonálnych línií siete ciest a vodných kanálov. Zahŕňali obytné a hospodárske budovy, kostoly a ďalšie komunálne zariadenia. Na ich vrchole v polovici 19. storočia žilo v takých kolóniách v Holandsku vyše 11 000 ľudí. V Belgicku počet dosiahol vrchol 6 000 osôb v roku 1910.

Galéria

Referencie

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolonie benevolence na českej Wikipédii.


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kolónie benevolencie





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk