Kyjovská planina

	Kyjovská planina
	geomorfologická časť; Vihorlatských vrchov
	Kyjov a južná časť zo šíravy
Štát	Slovensko
Regióny	Prešovský, Košický
Okresy	Humenné, Michalovce
Nadradená ; jednotka	Vihorlat
Susedné ; jednotky	Krivoštianka, Humenské podolie, Podvihorlatská pahorkatina, Vihorlatská hornatina
Rieky	Kamenný potok, Kamenica, Ptava, Sokolský potok, Jovsiansky potok
Súradnice	48°50′S 22°01′V / 48,84°S 22,01°V
Najvyšší bod	Čop
- výška	866 m n. m.
Najnižší bod	juhozápadný okraj územia
- výška	cca 150 m n. m.
	Poloha územia na Slovensku
	Poloha v Košickom kraji
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°50′S 22°01′V / 48,84°S 22,01°V

Kyjovská planina^[1] je geomorfologická časť podcelku Vihorlat vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá západnú polovicu centrálnej časti pohoria^[2] a jej najvyšší vrch Čop dosahuje 866 m n. m..^[3]

Polohopis

Územie sa nachádza v západnej časti podcelku a zaberá pás napriek celým pohorím. Severný okraj planiny nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelok Humenské podolie, na severozápade pokračuje pohorie podcelkom Humenské vrchy a jeho časťou Krivoštianka. Južný okraj lemuje Podvihorlatská pahorkatina, patriaca do Východoslovenskej pahorkatiny a východným smerom pokračuje podcelok Vihorlat časťou Vihorlatská hornatina.^[2]

Planina zasahuje na územie Prešovského a Košického kraja a okresov Humenné a Michalovce.^[4] Centrálna, východná a severná časť územia patrí do Vojenského obvodu Valaškovce.^[5] Severne sa zvažujúce svahy a doliny odvádzajú vodu do rieky Cirochy, západnú časť odvodňujú prítoky Laborca a z južnej smeruje voda do Zemplínskej šíravy. Medzi najvýznamnejšie vodné toky patrí Kamenica a Ptava a ich prítoky v severnej časti, Kamenný potok v strednej a Sokolský a Jovsiansky potok vo východnej časti.^[5]

Chránené územia

Severovýchodný okraj planiny patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.^[3] Osobitne chránenými územiami sú PP Kamienka, PR Viniansky hradný vrch, PR Vinianska stráň, NPR Jovsianska hrabina a NPR Kyjovský prales.^[5]

Turizmus

Táto časť Vihorlatských vrchov je z veľkej časti turistom neprístupná. Atraktívnou je juhozápadný okraj poblíž Zemplínskej šíravy v okolí Vinného, kde je Vinianske jazero, stojí Viniansky hrad a pobrežie vodnej nádrže lemujú rekreačné osady. V tejto oblasti je niekoľko značených turistických trás.^[3]

Turistické trasy

zeleno značený chodník od Vinianskeho jazera cez Kalužu do Hôrky
modro značený chodník z Porúbky cez Vinné do osady Hôrka
žlto značený chodník z Trnavy pri Laborci na Viniansky hrad a popri Vinianskom jazere na Senderov a do Hôrky^[5]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[M-3] Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.

[mcz-4] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[mapa-5] mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Vihorlatské vrchy (Vihorlat)
Podcelky (časti)	Humenské vrchy Krivoštianka Sokol Vihorlat Kyjovská planina Vihorlatská hornatina Jasenovská hornatina Popriečny
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Národné prírodné rezervácie	Humenská Humenský Sokol Jovsianska hrabina Kyjovský prales Morské oko Motrogon Postávka Vihorlat
Prírodné rezervácie	Baba pod Vihorlatom Drieň Ďurova mláka Chlmecká skalka Jasenovská bučina Jedlinka Lysá Lysák Machnatý vrch Pod Tŕstím Roztoky Vinianska stráň Viniansky hradný vrch
Prírodné pamiatky	Beňatinský travertín Čierny potok Kamienka Malé Morské oko Podhorodský hradný vrch Sninský kameň Voniarsky jarok
Chránené areály	Lužný les pri Laborci
Chránené vtáčie územia Natura 2000	Vihorlatské vrchy
Územia európskeho významu Natura 2000	Brekovský hradný vrch Drieňová Humenská Humenský Sokol Krivoštianka Kyjovský prales Morské oko Vihorlat
Lokality Svetového dedičstva UNESCO	Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša (Ruská Bystrá, 1730) Vihorlatský prales
Kultúrne a historické pamiatky	hrad Brekov hrad Jasenov Tibavský hrad (Choňkovce) Tibavský hrad (Podhoroď) Viniansky hrad
Drevené kostoly	Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša (Ruská Bystrá, 1730, UNESCO) Chrám Nanebovstúpenia Pána (Šmigovec, 1775) Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor.) Chrám svätého Michala archanjela (Inovce, 1836)
Rekreačné oblasti	Sninské rybníky (Biokúpalisko Sninské rybníky)
Vodné nádrže	Vinianske jazero
Vybrané vrchy Vihorlatských vrchov Zoznam vrcholov	Vihorlat (1 075,5 m n. m.) Vetrová skala (1 024,5 m n. m.) Nežabec (1 023,4 m n. m.) Motrogon (1 017,9 m n. m.) Sninský kameň (1 006,0 m n. m.) Holica (983,6 m n. m.) Fedkov (978,2 m n. m.) Bačkajovský vrch (958,5 m n. m.) Múr (832,6 m n. m.) Kyjov (821,1 m n. m.) Lysák (821,1 m n. m.) Veľká Vavrová (787,8 m n. m.) Rozdielňa (784,7 m n. m.) Malý Peňažník (738,4 m n. m.) Krivoštianka (549,1 m n. m.) Rakovský kameň (498,8 m n. m.) Červená skala (447,0 m n. m.)
Sedlá Vihorlatských vrchov	Tri tably (825 m n. m.) Rozdiel (815 m n. m.) Strihovské sedlo (644 m n. m.)
Jazerá Vihorlatských vrchov	Kotlík Malé Morské oko Morské oko
Rašeliniská Vihorlatských vrchov	Ďurova mláka Hypkania Postávka
Vojenské obvody	Valaškovce