Ejálet (iné názvy: pašalik, vilájet, beglerbeglik)^[1] bola osmanská územno-správna jednotka (provincia), ktorú prezentoval paša.^[2] Tvorilo ho viacero sandžakov.^[3]:42 Ejálet bol takisto najvyššou správnou jednotkou Osmanskej ríše. Správcovia samotných územných jednotiek sa na post miestodržiteľa (pašu) dostali spočiatku až po tom, ako absolvovali výučbu v palácových školách v Edirne a Istanbule, pričom následne boli dosadzovaní do menej významných funkcií.^[4] Na základe strategického ale aj politického významu predstavoval najdôležitejšiu provinciu Budínsky ejálet. V období 16. storočia zahŕňala táto provincia, ktorá zasahovala taktiež aj na územie terajšieho Slovenska, jednak Ostrihomský, Novohradský, Sečiansky a Fiľakovský sandžak.^[3]:42 Prvým ale aj najvýznamnejším ejáletom v Uhorsku bol práve Budínsky ejálet, (1541 až 1686). Miestodržiteľ mal ako povinnosť sprostredkúvať nariadenia samotného sultána aj ostatným pašom v provinciách (ejáletoch), ktoré vznikli v Uhorsku v čase osmanskej nadvlády. Išlo jednak o Temešvársky (1552) Jágerský (1596), Varadínsky (1660) a Novozámocký ejálet (1663).^[5] Jediným ejáletom na území Slovenska bol Novozámocký ejálet, ktorého sídlom sa v roku 1663 stali Nové Zámky. Tento ejálet v sebe zahŕňal územie tentokrát už Novozámockého, Nitrianskeho, Levického a Novohradského sandžaku.^[3]:42 Zanikol v roku 1685, v čase, keď cisárske armády vytlačili vojská osmanských Turkov z Nových Zámkov.^[5]:324

• Osmanská ríša
• Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ejálet