Podbelica alpínska

	Podbelica alpínska
	; Podbelica alpínska – ilustrácia.
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	astrotvaré (Asterales)
Čeľaď (familia)	astrovité (Asteraceae)
Podčeľaď (subfamilia)	astrovaté (Asteroideae)
Rod (genus)	podbelica (Homogyne)
Druh (species)	podbelica alpínska (Homogyne alpina)
Vedecký názov
	Homogyne alpina (L.) Cass.; (L.) Cass., 1821
Synonymá
	Zoznam
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Podbelica alpínska^[3] (lat. Homogyne alpina)^[2] je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jej prirodzený areál zahŕňa pohoria západnej, strednej a južnej Európy.^[2]^[4]

Opis

Podbelica alpínska je trváca bylina s dlhým, plazivým, občas rozkonáreným, vlnato šupinatým podzemkom. Byľ je priama, jednoduchá, spravidla jednoúborová, pozdĺžne ryhovaná, málo listnatá, v čase kvitnutia dlhá 10 až 35 (45) cm, často červenohnedá, dole pavučinato, hore vlnato chlpatá.^[4]^[5]^[6]

Listy sú v prízemnej ružici, v počte 2 až 3, s priemerom 2 až 5 cm, so stopkami dlhými do 12 cm. Ich čepeľ je srdcovito obličkovitá alebo okrúhla, na líci tmavozelená, lesklá a holá, na rube bledšia, na žilnatine vlnatá a na okraji zúbkatá. Byľové listy sú šupinovité, v hornej časti sediace, úzko až široko kopijovité, celistvookrajové, dlhé do 2 cm, zelené, na rube roztrúsene chlpaté.^[4]^[5]^[6]

Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je terčovitý úbor s priemerom 10 až 15 mm. Úbory sú vrcholové, spravidla jednotlivé, vzácne v počte 2 až 4. Okrajové kvety v úbore sú piestikovité, s korunou vláknitou, ružovou až špinavo fialovou, stredné kvety sú obojpohlavné, s korunou rúrkovitou, na báze zrastenou, dlhou 7 až 10 mm, fialovou až purpurovo červenou. Čnelka s bliznou je dlhšia ako koruna. Červenohnedý zákrov je zvončekovitý až valcovitý, jednoradový, dlhý do 10 mm. Zákrovné listene sú v počte 12 až 20, v čase zrelosti plodu sú naspäť ohnuté a úzko až čiarkovito kopijovité.^[4]^[5]^[6]

Plodmi sú úzko elipsovité nažky dlhé 4 až 6 mm, ktoré sú pozdĺžne ryhované, s 8 až 10 rebrami. Biely chlpovitý chocholec je jednoradový, dlhý do 12 mm.^[4]^[5]

Rozšírenie

Areál rozšírenia podbelice alpínskej zahŕňa pohoria západnej, strednej a južnej Európy – Pyreneje, Alpy, sudetské pohoria, Karpaty, roztrúsená je na Apeninskom polostrove a Balkánskom polostrove. Zavlečená je na Britských ostrovoch, v Škótsku.^[4]^[2]

Na Slovensku sa najviac vyskytuje v Slovenskom rudohorí, Malej Fatre a Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách, Západných Tatrách, Vysokých Tatrách , Belianskych Tatrách a tiež v Západných Beskydách a Spišských vrchoch. Pomerne hojná je na Muránskej planine, v Slovenskom raji, na Čergove a v Bukovských vrchoch. Menej častá je v Kremnických vrchoch, na Poľane, Chočských vrchoch a v Podtatranských kotlinách. Ojedinele sa vyskytuje v Slanských vrchoch, Strednom Pohornádí, Štiavnických vrchoch a v Nízkych Beskydách.^[4]^[7]

Ekológia

Podbelica alpínska je častý vlhkomilný druh horského až alpínskeho stupňa. Zriedka sa vyskytuje aj v subniválnom stupni na skalných terasách s hlbšou pôdou a dlho trvajúcou snehovou pokrývkou.^[6] Ťažiskom výskytu sú horské smrečiny, kosodrevina, horské lúky a pasienky.^[4] Obľubuje vlhké, kyslé, humózne, hlinitopiesočnaté pôdy.^[5] Najvyššie doložený výskyt bol zaznamenaný vo výške 2 605 m n. m. na Ľadovom štíte, vo Vysokých Tatrách.^[4] Kvitne od mája do augusta.^[4]^[5]^[6]

Poddruhy

V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:^[2]

Podbelica alpínska pravá (Homogyne alpina subsp. alpina) – hornaté oblasti západnej, strednej a južnej Európy.^[8]
Homogyne alpina subsp. cantabrica – s výskytom v Španielsku.^[9]

Galéria

Byľ s vrcholovým úborom.
Vrcholový kvetný úbor.
Detail kvetného úboru zloženého z rúrkovitých kvetov.
Listy v prízemnej ružici.

Referencie

↑ ^a ^b G.-F.Cuvier, Dict. Sci. Nat., ed. 2. 21: 412 (1821)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Homogyne alpina (L.) Cass. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 259.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 82-85.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1080-1083.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
↑ Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 45.
↑ Homogyne alpina subsp. alpina (L.) Cass. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Homogyne alpina subsp. cantabrica (Losa & P.Monts.) Rivas Mart., T.E.Díaz, Fern.Prieto, Loidi & Penas . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podbelica alpínska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Podbelica alpínska

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[FP-1] G.-F.Cuvier, Dict. Sci. Nat., ed. 2. 21: 412 (1821)

[POWO-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Homogyne alpina (L.) Cass. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

[FM-3] Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 259.

[FS-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 82-85.

[VK-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1080-1083.

[VKR-6] Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.

[FSR-7] Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 45.

[8] Homogyne alpina subsp. alpina (L.) Cass. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

[9] Homogyne alpina subsp. cantabrica (Losa & P.Monts.) Rivas Mart., T.E.Díaz, Fern.Prieto, Loidi & Penas . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]