Berčéniovci
erb rodu Berčéniovci
Krajina	Uhorské kráľovstvo Rakúske cisárstvo Francúzsko
Tituly	župan, hlavný kapitán, generál, maršal gróf barón
Zakladateľ	Ladislav
Rok založenia dynastie	16. storočie
Posledná hlava dynastie	Ladislav
Rok zániku dynastie	1835
Štátna príslušnosť	uhorská, francúzska

Berčéniovci (staršie: Bercsényi, niekedy písané aj Bercheny či Berzeni, s prídomkom Berčéniovci zo Székesa (Bercsényi de Székes),maď. Bercsényi alebo Bercsényi család, fra. Berchény, nem. Beresény) bol významný uhorský šľachtický, barónsky a grófsky rod, ktorý v známej podobe existoval od 16. do 19. storočia.^[1]

Dejiny rodu

Meno rodiny sa odvodzuje od osady Bercheny vo Vesprímskej župe, ktorá bola zničená počas osmanskej invázie do Uhorska v roku 1526 po bitke pri Moháči. Prvým známym členom rodu bol Ladislav (László), dvoran u kráľa Ľudovíta II..^[2] Ladislav v roku 1525 dostal ako kráľovské dary majetky v župách Hont a Tekov.^[2] Jeho syn Imrich (Imre) sa presťahoval do Sedmohradska. Tu sa v roku 1577 stal dedičom dedín Székes a Kendeő v Marušskej župe, ktoré dostal od sedmohradských kniežat Štefana a Krištofa Bátoriovcov.^[2] Od tej doby používali Bercsényiovci prídomok „Székesesi“ podľa obce Székes. Imrichov syn Ladislav II. (László, cca. 1564 – 1599) bol vyhnaný z Krašovsko-severinskej župy. Význam rodiny opäť rastie počas dôb Ladislava III. Berčéniho. Ten bol hlavným kapitánom hradu v Ipeľskom Damašde, ktorý dobyli a obsadili Turci.^[2] V roku 1647 chcel za to palatín vyvodiť zodpovednosť, v reakcii na to Ladislav III. nastúpil do služieb sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho.^[2]

V roku 1639 získal rod barónsky titul (Baron Bercsényi de Székes) a v roku 1681 boli povýšení na grófov. Najväčší význam dosiahla rodina v časoch Mikuláša Berčéniho, hlavného generála kuruckých vojsk Františka II. Rákociho.^[3] Jeho syn Ladislav Ignác Berčéni sa stal vo Francúzsku maršalom.^[4][5] Rod vymrel po meči, posledný jeho člen, ktorý sa vrátil do Uhorska, gróf podplukovník Ladislav Berčéni, zomrel v roku 1835. Ich potomkovia dodnes žijú vo Francúzsku.

Po Berčéniovcoch sú pomenované ulice, napr. v Budapešti a v Níreďháze.

Berčéniovci na Slovensku

Berčéniovci vlastnili viaceré majetky Tekove a Honte, neskôr na Považí. Okolo roku 1650 získal Imrich Berčéni významné majetky v Tematínskom panstve, na krátku dobu patrili rodu aj Piešťany.^[6] V 17. storočí sa rod stal vlastníkom hradu Tematín (v roku 1658).^[7] V rokoch 1695 – 1697 bol vybudovaný neskororenesančný kaštieľ ako sídlo rodu v obci Brunovce pri Novom Meste nad Váhom, kam sa rod z Tematínu presunul.^[8] Taktiež dočasne spravovali Čachtický hrad či hrad Beckov.^[9][10] V roku 1710 po neúspechu Povstania Františka II. Rákociho Habsburgovci Berčéniovcom ako hlavným spojencom Rákociho skonfiškovali majetky, posledný vlastník Tematínu Mikuláš Berčéni z hradu utiekol v prestrojení do Poľska a nakoniec v roku 1725 zomrel v tureckom exile v meste Tekirdağ (Rodošto).

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

• Alžbeta Berčéniová (*1627 – †1671), predstavená rádu pri kláštore klarisiek v Bratislave
• František Berčéni (*1744 – †1811), hlavný jazdec, generál jazdectva
• Imrich Berčéni (*1589 – †1639), generál, hlavný kapitán hradu Novohrad
• Ladislav Ignác Berčéni (*1689 – †1778), kapitán osobnej stráže, francúzsky maršal
• Ladislav Berčéni (*1781 – †1835), podplukovník, posledný mužský člen rodiny
• Mikuláš Berčéni (*1633 – †1689), cisársky generál, veliteľ Preddunajského hlavného kapitanátu, účastník Povstania Imricha Tököliho
• Mikuláš Berčéni (*1665 – †1725), hlavný generál kuruckých vojsk
• Mikuláš Berčéni (*1736 – †1762), komorník poľského kráľa Stanislava I.

Rodokmeň rodiny Berčéniovcov

László (? – 1548); manželka: Cecília

• Boldizsár (? – 1549)
• Imre; manželka: Zsófia Sárošiová
  • László, (1564 – 1599); manželka: Borbála Baládffyová (? –1589)
    • Borbála; manžel: János Lázár
    • Margit; manžel: Péter Fichor
    • Imrich (1589–1639); manželka: Borbála Lugossyová (? –1653)
      • László (1616–1657)
      • Imre (1617 - 1660)
      • Alžbeta (1627–1671)
      • Mikuláš (1633–1689); manželka: grófka Maria Rechberg-Rothenlöwen (? –1684)
        • Mikuláš (1665–1725); 1. manželka: grófka Krisztina Drugethová (1659 – 1691); 2. manželka: Krisztina Čákiová grófka (1654 – 1723); 3. manželka: Zsuzsanna Kőszeghyová (1700 – 1750)
          • Ladislav Ignác (1689–1778); manželka: Anne Catherine Girard de Wiet (1702-1766)
            • „László János“ (1726)
            • Katalin Magdolna (1730 – 1795)
            • Katalin Franciska (1731 – 1773)
            • Mária Zsófia (1732)
            • „Mary Anna“ (1733 – 1796)
            • „Zsuzsanna Felicia“ (1734)
            • László János (1735 – 1742)
            • Ferenc Miklós (1736 – 1762); manželka: barónka Agnés Victoire de Barthelot de Baye
              • „Cecília Adél“ (1759)
              • János Ferenc (1760 – 1762)
            • „Erzsébet Felicia“ (1738)
            • Szanisló (1739 – 1740)
            • Katalin Erzsébet' (1742 – 1765)
            • František Berčéni (1744 – 1811); 1. manželka: markíza Anna Louise Adelaide de Pange; Manželka 2: Prudence Thérése Admirál Adélaide de Santo Domingo
              • Clementina Magdolna Valentina (1778 – ?); manžel: gróf Emmanuel Maria Joseph d’Hennezel (1772 – ?)
              • Ladislav Berčéni (1781 – 1835)
          • Zsuzsanna (1691 – 1745); manžel: gróf Péter Zichy (1673 – 1726)
    • Sophie; manžel: János Kún (? – 1633)
    • Zsuzsanna; manžel: György Ghyczy
  • István (? – 1600); manželka: Borbála Soósová
• Katalin; manžel: Poky Menyhért
• Alžbeta; 1. manžel: András Deméndy; 2. manžel: László Orgonás

Galéria

• 

  Hrad Tematín v Lúke

• 

  Berčéniovský kaštieľ v Brunovciach

• 

  Čachtický hrad, prvé nádvorie

• 

  Palác Klobušickovcov v Prešove, vzniknutý prestavbou Berčéniovského domu, v ktorom sa narodil Ladislav Ignác

• 

  generál Mikuláš Berčéni

• 

  maršal Ladislav Ignác Berčéni

• 

  Generál František Berčéni

Referencie

1. ↑ Gróf Miklós Bercsényi . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c d e} Kálmán Thaly. A SZÉKESI GRÓF BERCSÉNYI-CSALÁD NEMZEDÉKRENDJE.* . arcanum.hu, . Dostupné online. (po maďarsky)
3. ↑ Slovakiana . slovakiana.sk, . Dostupné online.
4. ↑ Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 93
5. ↑ Peter Švorc a kolektív, Sprievodca po historickom Prešove. Universum, Prešov, 1997
6. ↑ KPÚ Trnava. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
7. ↑ Vítame Vás na hrade Tematín . tematin.eu, . Dostupné online.
8. ↑ Obec Lúka . obecluka.sk, . Dostupné online.
9. ↑ Stredoveká atmosféra znovu láka . katolickenoviny.sk, 2020-07-08, . Dostupné online.
10. ↑ História hradu . cachtickyhrad.eu, . Dostupné online.

Pozri aj

• Tematín
• Čachtický hrad
• Brunovce

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berčéniovci

Externé odkazy

• Berčéniovci v lexikóne Pallas nagy lexikona
• Veľký révaiovský lexikón (III. vydanie 1911), o Berčéniovcoch na s. 133-134
• Rod Berčéniovcov