O rode chrobákov pozri Bryaxis (rod).

Bryaxis alebo Bryassis (starogr. Βρύαξις, Βρύασσις) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.^[2]

Vlasťou sochára Bryaxida bola zrejme maloázijská Kária.^[2] Svojmu remeslu sa učil pravdepodobne aj od sochárskeho majstra Skopu, s ktorým okolo roku 370 pred Kr. pracoval na výzdobe Mauzólea v Halikarnasse.^[3]

Bryaxidove sochárske diela videl v druhom storočí cestovateľ Pausanias, keď navštívil Megaru: „Ak vystupujeme za Diovým okrskom na akropolu nazývanú podnes po Károvi, synovi Forónea, Kária, objaví sa svätyňa Afrodity zvanej Meniaca zmýšľanie (Epistrofia), ďalej chrám Dionýza zvaného Nočný (Nyktelios); bola tu vybudovaná veštiareň takzvanej Noci (Nyx) a chrám Dia menom Dvíhajúci prach (Konios) bez strechy. Sochu Asklépia vytvoril Bryaxis, ako ju samu, tak i Hygieiu...“^[4] Podľa Plíniovho svedectva sa Bryaxis zúčastnil na sochárskych prácach Mauzólea v Halikarnasse, jedného zo siedmich divov starovekého sveta, kde s ním pracovali aj aténski sochári Skopas, Leóchares a Timotheos. Túto veľkolepú hrobku dala postaviť Artemisia na pamiatku svojho manžela Mausóla, kráľa v Kárii.^[3]

Odborníkom sa porovnávaním podarilo identifikovať dielo každého z uvedených sochárskych majstrov.^[3] Podľa Plínia Bryaxis vyzdoboval severné priečelie, Timotheos južné, Leóchares západné a Skopas východné.^[5] Bryaxis zhotovil pravdepodobne aj veľkú sochu Mausóla, ktorá sa nachádzala spolu so sochou Artemisie na hornom štvorzáprahu.^[6] Toto majstrovské dielo sa stalo pomníkom ich slávy. Zrúcaniny mauzólea preskúmal roku 1857 britský archeológ Charles Newton, ktorý objavil zvyšky vlysov zo skulptúr na podstavci, úlomky štvorzáprahu a sochy Mausóla a Artemisie.^[3]

Bryaxis uviedol do sochárstva zmyslové znázornenie (zmyslový mýtus) v dokonalej súhre, vystihuje to hlavne súsošie Apolóna a Dafné, ktoré sa našlo v okolí Antiochie. Istý staroveký autor toto dielo komentuje takto: „Predstavivosť si znovu a znovu pripomína tie tvary... jemné hrdlo, driek, rúcho. Zdá sa, že socha spieva.“^[7] Bryaxis zobrazoval aj Dia Olympského, vládcu starého sveta. V Alexandrii za vlády Ptolemaia I. sa zrodil (hlavne z politických dôvodov) boh Serapis, ktorý vyhovoval Grékom i Egypťanom.^[8] Sochu Serapida, ochrancu Alexandrie, dal Ptolemaios upraviť podľa Bryaxidovej sochy Dia, ktorú na jeho príkaz priviezli z gréckeho mesta Sinópé. Stála v alexandrijskom Serapeiu, kým ju v 5. storočí nezničili kresťanskí mnísi.^[7]

Referencie a bibliografia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bryaxis