A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dendritová bunka (DC, z angl. dendritic cell) je antigén-prezentujúca bunka imunitného systému. Produkuje cytokíny, je schopná fagocytózy a zároveň dokáže spracovať a T lymfocytom prezentovať antigén. Tým prepája vrodené (nešpecifické) a adaptívne (antigénne špecifické) mechanizmy imunitného systému. Nezrelé DC sa nachádzajú v tkanivách na rozhraní s vonkajším prostredím, tj. v koži (tu sa nachádza špecializovaný typ DC nazývaný Langerhansove bunky) a slizniciach nosa, pľúc, žalúdka a čriev. Nezrelé štádia DC sa nachádzajú aj v krvi a v malej miere skoro v každom orgáne tela. DC tvoria vždy iba malú časť prítomných buniek v orgáne. Rozpoznaním signálu predstavujúcim nebezpečie (napríklad molekuly bakteriálneho, alebo vírusového pôvodu) dochádza k aktivácii DC.[1]
História
Dendritovú bunku prvýkrát opísal na konci 19. storočia Paul Langerhans. Po ňom je aj nazvaný typ DC vyskytujúci sa v koži (tzv. langerhansova bunka). Pojem „dendritová bunka“ zaviedli v roku 1973 Ralph M. Steinman a Zanvil A. Cohn.[2] Za objavovanie centrálnej úlohy DC v adaptívnej imunitnej odpovedi bol Ralph M. Steinman v roku 2011 ocenený polovicou Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.[3]
Rozdelenie
Dendritové bunky sú fenotypovo heterogénna skupina buniek, avšak na povrchu všetkých DC okrem folikulárnych DC sa nachádzajú MHC glykoproteíny I. a II. triedy zodpovedné za prezentáciu antigénu.[4] Väčšina DC vzniká a je dopĺňaná krvotvorbou, avšak Langerhansove bunky vznikajú počas embryonálneho štádia a folikulárne DC vznikajú z mezenchymálnych kmeňových buniek.
Konvenčné (klasické) DC (cDC)
Nezrelé cDC fagocytujú odumreté časti zdravých tkanív zo svojho okolia, tento materiál spracujú a následne sú schopné prezentácie telu vlastných antigénov špecifickým T lymfocytom. Takéto T lymfocyty sú týmto kontaktom buď utlmené, alebo sa premenia na regulačné T lymfocyty (Treg). Týmto cDC napomáhajú k udržiavaniu tolerancie imunitného systému voči vlastným, zdravým tkanivám.
V prípade rozpoznania nebezpečia takzvanými vzory rozpoznávajúcimi receptormi (PRR; napr. rôzne typy TLR) sú cDC aktivované, maturujú a pomocou receptoru CCR7 pre chemokíny CCL-19 a CCL-21 smerujú do sekundárných lymfatických orgánov. Tu na MHC glykoproteínoch prezentujú antigén naivným T lymfocytom, kostimulujú ich pomocou molekúl CD80 a CD86 a sekretujú stimulujúce cytokíny. Tým dochádza k aktivácii T lymfocytov a spusteniu adaptívnej (antigén špecifickej) imunitnej odpovede. cDC dokáže aktivovať CD4+ aj CD8+ T lymfocyty. cDC dozrieva počas 48 h a v zrelom štádiu prežije 2-3 dni. Vyznačuje sa povrchovým znakom - integrínom CD11c.
Plazmacytoidné DC (pDC)
pDC sa podieľajú na protivírovej odpovedi imunitného systému. Rozpoznávajú najmä vírusové nukleové kyseliny pomocou TLR-7 a TLR-9. Týmto signálom sú aktivované a menia sa na producentov proti vírusových cytokínov nazývaných interferóny I typu. Okrem toho sú tiež schopné prezentácie antigénu.
Folikulárne DC (FDC)
Tieto bunky majú podobnú morfológiu ako ostatné DC, ale vznikajú z mezenchymálnych kmeňových buniek a teda nie sú s ostatnými DC vývojovo príbuzné. Viažu opsonizovaný antigén a neexprimujú na svojom povrchu MHC II. triedy. FDC sú prítomné v lymfatických folikuloch kde sa podieľajú na aktivácii B lymfocytov.
Referencie
- ↑ HOŘEJŠÍ, Václav a kol. Základy imunologie. 6., aktualizované vydanie. vyd. V Praze : TRITON, 2017. Dostupné online. ISBN 9788075532503. S. 43-44.
- ↑ STEINMAN, Ralph M.; COHN, Zanvil A.. Identification of a Novel Cell Type in Peripheral Lymphoid Organs of Mice: I. Morphology, Quantitation, Tissue Distribution. Journal of Experimental Medicine, 1973-05-01, roč. 137, čís. 5, s. 1142–1162. PMID: 4573839. Dostupné online . ISSN 0022-1007. DOI: 10.1084/jem.137.5.1142. (po anglicky)
- ↑ The Nobel Prize in Physiology or Medicine 2011 . www.nobelprize.org, . Dostupné online.
- ↑ ABBAS, Abul. Cellular and molecular immunology. Philadelphia, PA : . (Ninth edition.) Dostupné online. ISBN 9780323523233. S. 19.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dendritová bunka
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk