Ílovnica
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Snina, Humenné
Obce	Snina, Adidovce
Prameň	Patria (533 m n. m.)
- poloha	Laborecká vrchovina, Snina, Horný Zemplín
- výška	365 m
- súradnice	49°00′59″S 22°07′03″V / 49,016483°S 22,117584°V / 49.016483; 22.117584
Ústie	Udava
- poloha	Laborecká vrchovina, Adidovce, Horný Zemplín
- výška	207 m
- súradnice	49°01′25″S 22°02′39″V / 49,023514°S 22,044103°V / 49.023514; 22.044103
Dĺžka	6,7 km
Rád toku	VII.
Hydrologické poradie	4-30-03-078
Poloha ústia
Interaktívna mapa toku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ílovnica (staršie Iľovnica) je potok na severovýchodnom Slovensku, na rozhraní okresov Snina a Humenné. Je to ľavostranný prítok Udavy, meria 6,7 km a je tokom VII. rádu. Hydrologické poradie Ílovnice: 4-30-03-078.

Pramení na severnom svahu Patrie (532,7 m n. m.) v nadmorskej výške 365 m n. m.

Preteká južnou časťou Laboreckej vrchoviny, najprv tečie na západ, sprava priberá potok zo Stredného grúňa a stáča sa na juhozápad. Zľava potom priberá krátky prítok z juhovýchodného svahu Barvinkovho vrchu (392,0 m n. m.), na krátkom úseku pokračuje na západ, sprava priberá prítok z juhozápadného svahu Makovice (529,6 m n. m.) a z ľavej strany potok z Barvinkovej doliny. Ďalej sa stáča k severozápadu, preteká okrajom prírodnej rezervácie Iľovnica na oboch brehoch a postupne priberá niekoľko prítokov: zľava zo severného svahu Vysokého vrchu (465,3 m n. m.), sprava z juhozápadného svahu Makovice, prítok spod kóty 473,4 m a z juhovýchodného svahu Žiaru (456,4 m n. m.), zľava z oblasti Nad Črepovom, sprava z juhozápadného svahu Kalinovej (449,2 m n. m.) a opäť zľava zo severovýchodného svahu Črepova (426,0 m n. m.). Na krátkom úseku tečie potom na západ, menším oblúkom sa stáča k juhu a severovýchodne od obce Adidovce ústi v nadmorskej výške cca 207 m n. m. do Udavy.

Názvoslovná autorita v roku 1975 štandardizovala názov potoka v podobe Iľovnica a túto podobu v roku 2007 nahradila štandardizáciou spresnenej podoby Ílovnica. Toponymum Ílovnica (pred rokom 2007 aj Iľovnica) má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene íl s významom druh hliny, mastná nespevnená usadená nepriepustná hornina hnedastej alebo sivobielej farby, ktoré bolo rozšírené toponymickým formantom so špecifickým príznakom miesta -ov-n-ic-a. Podobne boli utvorené slovenské hydronymá – názvy vodných tokov Kôprovnica (ľavostranný prítok Tichého potoka (zdrojnica Belej)) a Žiarovnica v okrese Sobrance, ale aj názvy iných geografických objektov napr. Čakovnica (lúka), Hranovnica (obec), Jalovnica (les), Kočovnica (les), Kopovnica (pole), Ortovnica (les), Rakovnica (obec), Tisovnica (les), Trhovnica (les). Íly sa od staroveku používali na výrobu keramiky, pálených aj nepálených tehiel a ako prísada do náterových hmôt na natieranie - omietanie vypletaných stien v chatrčiach najmä kvôli ich nehorľavosti. V pomenovacom procese vodného toku Ílovnica bol v období pomenovania motivačným prvkom charakteristický druh ílovej hliny v koryte potoka, alebo v blízkosti koryta, ktorým potok pretekal. Najstaršia písomná zmienka o obci Adidovce je v listine z roka 1568. Toponymum Ílovnica bolo prenesené na les v chotári Adidoviec s názvom Malá Ílovnica.

Podobný pôvod názvu zo slovného základu íl má malý počet slovenských toponým napr. Ílovité (pole, Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie), Ilavské štvrte (pole, Kšinná, okres Bánovce nad Bebravou), Ílovisko (pole, Gemerské Dechtáre, okres Rimavská Sobota), Ilava (mesto), Iliavka (ľavostranný prítok Porubského potoka (prítok Podhradského potoka)), Ilavské (pole, Pruské, okres Ilava).

Do roku 1934 viedla údolím Ílovnice lesná železnica do Udavského, dodnes sú rozpoznateľné zvyšky pôvodných násypov.

1. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 47. Bratislava 1976. 79-002-76.
2. ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 51. Dostupné online na .
3. ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 71 a 118. 79-901-88 GNO.
4. ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 50 a 63. ISBN 80-85164-17-5.
5. ↑ MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 1991 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 66, 140, 143.
6. ↑ Priebeh vodného toku Ílovnica v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na Archivované 2021-07-29 na Wayback Machine .
7. ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 107.
8. ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 13, 61, 95 a 98. ISBN 80-85672-05-7.
9. ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1913/2007 zo dňa 21.3.2007 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 1, s. 8. Dostupné online na .
10. ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2009, roč. 43, č. 5, s. 287-288. ISSN 0023-5202.