Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Ötztalské Alpy^[1] (nem. Ötztaler Alpen, tal. Alpi Venoste) sú významným alpským pohorím. Ležia na území Rakúska a Talianska. Rozloha pohoria je 2 850 km², z toho sú cca 2/3 na rakúskom a 1/3 na talianskom území. Ötztalské Alpy sú najmohutnejšie zaľadneným pohorím Východných Álp a ľadovce tu zaberajú plochu viac ako 350 km². Najväčší z nich - Gepatschferner je svojou dĺžkou 9,5 km jedným z najväčších ľadovcov Východných Álp. Nachádza sa tu 130 vrcholov, presahujúcich 3 000 m n. m. a najvyšší vrchol Wildspitze meria 3 770 m n. m.^[2].

Geológia

Geologické zloženie je podobné ako u iných vysokých pohorí Centrálnych kryštalických Álp. Mimo dominantnej ruly sa v južnej časti vyskytujú dolomity a mramory.

Poloha

Ötztalské Alpy sa rozkladajú južne od rieky Inn, ktorá ich oddeľuje od západne ležiacej skupiny Samnaun, na juhu tvorí hranicu údolie Vinschgau (Val Venosta). Turisticky a dopravne významná dolina Ötztal oddeľuje Ötztalské Alpy od Stubaiských Álp na východe.

Wildspitze, najvyšší vrch pohoria

Hydrografia

Najväčšou vodnou plochou v Ötztalských Alpách sú jazero Reschensee, priehradná nádrž Stausee Gepatsch a menšie Vernagt stausee. Rieky odvodňujúce všetky rakúske doliny pohoria (Ötztaler Ache, Pitz, Fagge) sa vlievajú do rieky Inn. Odvodnenie južných (talianskych) údolí zabezpečujú rieky Passer, Karlinbach, Saldurbach a Rio Fosse, ktoré sú prítokmi významnej talianskej rieky Adiža.

Rozdelenie pohoria

Rakúska časť

Pohorie sa podľa reliéfu delí na niekoľko skupín. Z hlavného hrebeňa Hauptkamm (Hinter Schwarze) vybieha severným smerom v uzlovom vrchu Palla Bianca rázsocha Weisskamm (Wildspitze). Medzi údolím Pitztal a Ötztal sa tiahne skalnatý hrebeň Geigenkamm (Hohe Geigy), na ktorom až na malé výnimky chýba ľadovec. Ďalší významný priečny hrebeň Kaunergrat (Watzespitze) leží medzi dolinou Pitzstal a dolinou Kaunertal. Západne od doliny Kaunertal ležia posledné dve horské skupiny rakúskej časti hôr, Glockturmkamm (Glockturm) a menšia Naudere Berge (mittlerer Seekarkopf).

Talianska časť

Medzi dolinami Valle Lunga a Val Senales leží plošne najväčší masív Salurnkamm (Catena di Salurna) s druhým najvyšším vrcholom Ötztalských Álp Palla Bianca (3 738 m n. m.). Západne od údolia Senales a južne od hlavného hrebeňa nájdeme málo navštevovanú skupinu Texelgruppe (Monte Rosso). Na severe leží plošne malý, ale zaujímavý masív Plaineiler Berge (Monti di plánom).

Mapy

• Kompass č. 43 (Ötztalské Alpy) - 1:50000, č. 52 (Vinschgau/Val Venosta) - 1:50000
• Freytag a Berndt č. S2 (Vinschgau) - 1:50000, č. 251 (Ötztal/Pitztal/Kaunertal) - 1:50000
• Tabacco č. 04 (Val Senales) - 1:25000
• AV Karte č. 30/6 (Wildspitze) - 1:25000, č. 30/1 (Ötztaler Alpen - Gurgl) - 1:25000)

Referencie

1. ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, . Dostupné online.
2. ↑ Höhe laut ÖK50 http://www.austrianmap.at/

Literatúra

• Průvodce po Evropských horách (svazek Rakouské Alpy a Italské Alpy - západ, vydavatelství Mirago) - ISBN 80-85922-94-0 a ISBN 80-85922-85-1

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ötztalské Alpy

Externé odkazy

• Zimní výstup na Palla Bianca
• Přechod celého hřebene Geigenkamm
• Lyžařská turistika v údolí Sexegerten
• Ötztalské Alpy na Summitpost

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ötztalské Alpy na českej Wikipédii.