Čas je dimenzia vystihujúca plynutie, trvanie bytia.

Názory na čas

Aristoteles

Čas je podľa Aristotela podmienka pohybu. Je to miera pohybu podľa zásady "predtým a potom". Miera všetkého pohybu, ktorá sa orientuje podľa pohybu planét. Čas je tam, kde je skôr a neskôr. Tak ako sa priestor viaže na skutočné bytie vecí tak sa zasa čas viaže na jeho pohyb: čas je niečím na pohybe.

Antický atomizmus

Podľa antického atomizmu čas a pohyb považovali atomisti za zložený z atómov, a to asi pretože presun musel u nich znamenať vždy vlastne preskok z jednej elementárnej pozície do druhej, čo vedie k pojmu elementárneho časového intervalu (nemožno rozoznať menší časový interval ako ten, v ktorom sa odohrá jediný taký preskok) a k pojmu maximálnej rýchlosti (tej, ktorou sa pohybuje teliesko, ktoré v každom nasledujúcom okamihu prechádza ďalším a ďalším priestorovým elementom, zatiaľ čo všetky ostatné stupne rýchlosti znamenajú zotrvávavnie v nasledujúcich elementoch počas viacerých časových elementov).

Fyzika

Čas je vo fyzike charakteristika hmotných objektov určujúca následnosť udalostí.

Kant

Čas je podľa Kanta apriórna nazeracia forma, čisto formálna podmienka poznania, ktoré zabezpečuje jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Čas je čistým obrazom všetkých predmetov zmyslov vôbec.

Pozri aj

• Svetový čas

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čas (filozofia)
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Čas (filozofia)

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.