Čeľustnaté
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia trochofórovce (Trochozoa) Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa Kmeň (phylum) obrúčkavce (Annelida) Trieda (classis) pijavice (Hirudinea) Rad (ordo) čeľustnaté (Gnathobdellae)
Vedecký názov
Gnathobdellae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Čeľustnatky (iné názvy: čeľustnaté pijavice, pijavice čeľustnaté ^[1], čeľustnaté^[2] ; Gnathobdellae) je rad pijavíc. Ústa majú v prednej prísavke, vyzbrojené troma chitinóznymi ozubenými čeľusťami; chobot chýba. Krv je červená. Oplodnenie sa uskutočňuje pomocou penisu.

Najznámejším druhom je pijavica lekárska (Hirudo medicinalis}. Je tmavá s červenohnedým mramorovaním. V minulosti ju chovali a používali na vyciciavanie krvných podliatín. Táto tradícia sa v niektorých častiach Európy opäť vracia, pretože použitím pijavíc sa dosahujú veľmi pozitívne liečebné výsledky. Tento druh je však vzácny – žije len na niekoľkých lokalitách na juhu Slovenska. K dravým druhom patrí pijavica veľká (Haemopis sanguisuga), ktorá sa živí menšími vodnými živočíchmi.

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.