Červený most
most
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Mesto	Bratislava
Ponad potok	Vydrica
Súradnice	48°10′26″S 17°04′26″V / 48,17398°S 17,07400°V / 48.17398; 17.07400
Staviteľ	Škodovy závody, Frič
Materiál	oceľ
Znovu postavený	1946-1948[1]
- otvorený	30. apríla 1948
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Červený most je železničný most v Bratislave, ktorý preklenul Mlynskú dolinu. Je rozoznateľný podľa zreteľného červeného náteru a bol vybudovaný v roku 1848 ako súčasť železničnej trate Gänserndorf – Marchegg – Bratislava a pôvodne bol jednokoľajový a postavený z červených tehál.^[2] Do súčasného stavu bol vybudovaný v roku 1948. Most preklenuje mestskú komunikáciu, chodník pre chodcov a cyklistov, potok Vydrica s priľahlým údolím toku.^[3]

Dejiny

Je najvčším železničným mostom na najstaršej parostrojnej železnici na území Slovenska. Bol postavený v rokoch 1845 - 1848 ako jednokoľajový železničný most. Bol súčasťou výstavby Uhorskej centrálnej železnice z Gänserndorfu cez Marchegg do Bratislavy. Hlavným inžinierom mosta bol Jozef Bayer.

Pozostával z deviatich polkruhových tehových klenieb výraznej červenej farby (odtiaľ pôvod názvu "Červený most"). Prvá klenba (z lamačskej strany) mala svetlosť 10,7 m a premosťovala cestu vedúcu k Železnej studničke. Zvyšných osem klenieb (so svetlosťou 15,85 m) preklenovalo údolie.

K zdvojkoľajneniu 215 m dlhého a 17 m vysokého, pôvodne tehlového mosta prišlo v roku 1881.

Ďalšia rozsiahlejšia rekonštrukcia mostu prebiehla pod dohľadom ČSD v roku 1935 a spočívala v sanácii muriva a zosilnení klenieb železo-betónovým plášťom.

Ustupujúca nemecká armáda vyhodila most do vzduchu 4. apríla 1945. Z mostu sa zachovalo len torzo krajnej opory mostu zo strany blžšie k Bratislave a od 29. apríla 1986 je zaradená v zozname chránených technických pamiatok.

• 

  Fragment piliera z roku 1848 (technická pamiatka)

• 

  Fragment piliera z roku 1848 (technická pamiatka)

• 

  Fragment piliera z roku 1848 (technická pamiatka)

Hneď po vojne obyvatelia Bratislavy (za pomoci Červenej armády) vybudovali v priebehu siedmich dní na mieste jednokoľajové provizórium z dreva.^[4]

Výstavba finálnej (dnešnej) podoby mosta sa uskutočnila v rokoch 1946 - 1948 a to na základe projektu Dr. Ing. Arpáda Tesára, pracovníka mostnej skupiny Riaditeľstva štátnych železníc v Bratislave. Mostné piliere sú postavené zo železo-betónu a sú obloženékamenným obkladom. Oceľovú mostnú konštrukciu vyrobila a na mieste zmontovala mostáreň Škodových závodov v Plzni. Má hmotnosť 1122 ton. Reflektujúc jeho pôvodné pomenovanie, bol novovybodovaný most natretý výraznou červenou farbou.^[2]

Pri Červenom moste sa nachádza železničná zastávka Bratislava-Železná studienka, ktorá je súčasťou železničnej trate Bratislava – Marchegg, po ktorej 20. augusta 1848 prišiel do Bratislavy prvý vlak z Viedne, ťahaný parnou lokomotívou. Trať umožnila napojenie Bratislavy na rozvíjajúci sa železničný systém v Európe.

Dopravné spojenie

• Partizánska lúka
  • 
    

• Červený most
  • 
  • 
    

• Bratislava-Železná studienka
  • 
    (stav k 13. februáru 2023)^[5][6][7][8]

Galéria

Referencie

Pozri aj

• Technické pamiatky Mlynskej doliny

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený most

Externé odkazy

Bratislavský portál

• Podrobné informácie o Červenom moste