Česká vysočina
Pohorie
Skalné útvary na Hutniczy Grzbiet
Štát	Česko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko
Najvyšší bod	Sněžka
- výška	1 602 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie	Hercýnske vrásnenie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Česká vysočina (v geomorfológii) alebo Český masív (v geológii) je geomorfologická provincia, zaberajúca väčšiu časť Česka a siahajúca tiež do Nemecka, Rakúska a Poľska. Je to geologicky stará oblasť, tvorená prvohornými pohoriami, ktoré boli vystavené dlhodobej erózii. Ich najvyššie časti dnes tvoria prirodzené hranice Česka.

Geografické vymedzenie

Na severe spadá Česká vysočina do Stredoeurópskej nížiny, na východe ju Moravské úvaly oddeľujú od Západných Karpát. Na juhu je zhruba ohraničená Dunajom, i keď v k nej v Rakúsku geologicky patria i niektoré výbežky na pravom brehu Dunaja - tzv. Žulovo-rulová vysočina. V Nemecku siahajú jeho horské celky až k sasko-bavorským hraniciam a do Durínska.

Geológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Českého masívu

Niektoré časti Českej vysočiny sú staré 350 až 500 miliónov rokov. Blízko Zwettlu dosahuje vek až 800 miliónov rokov. Česká vysočina vznikala v prvohorách v priebehu kaledónskeho a neskoršieho hercýnskeho vrásnenia, kedy sa najprv v silúre zrazili pevninské bloky Laurentie a Baltiky, čím vytvorili tzv. Lauráziu, ktorá sa neskôr v karbóne zrazila s Gondwanou, čím vznikol superkontinent Pangea. Vytvoril sa mimoriadne dlhý reťazec hôr, od Apalačských hôr cez dnešné Španielsko, Bretaň, francúzsky Centrálny masív a stredné Nemecko až do Česka. Vyklenuté horstvo bolo stovky miliónov rokov vystavené erózií.Toto horské pásmo bolo v kriede rozdelené novovzniknutým Atlantikom. V priebehu druhohôr v horstve došlo k rozsiahlej erózii, bolo zaplavené morom. Z tohto obdobia sa zachovali v oblasti Labe vrstvy pieskovcov, ílovcov a typických kremitých slieňovcov tzv. opúk. Tieto horniny dnes vypĺňajú českú kriedovú panvu. Následné alpínske vrásnenie, pri ktorom sa na Český masív z východu nasunuli Západné Karpaty a z juhu Východné Alpy, spôsobilo rozlámanie na rad menších krýh, z ktorých boli niektoré vyzdvihnuté - vznikli Krušné hory, Krkonoše a Šumava. Tomuto prejavu vzdialenej orogenézy sa tiež hovorí germanotypná tektonika. Na východe tiež došlo dôsledkom tlaku Západných Karpát k ohybu, čím vznikla takzvaná čelná karpatská predhlbeň a rad ďalších paniev, ktoré vyplnili jazerá a močiare. Tu vznikalo v priebehu treťohôr uhlie. Počas ľadových dôb v štvrtohorách zo severu do Krkonôš a Jeseníkov zasahoval kontinentálny ľadovec, ktorý výrazne zarovnal ich reliéf. Z oblasti Škandinávie doniesol tiež obrovské tzv. bludné balvany.

Referencie

• Vališ, J. a kolektív, 1991: Prírodopis 8, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 122 - 126
• Prociková, A. a kolektív, 1992: Školský lexikón. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 58

Ďalšie zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).