A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Şehzade Mustafa | |
osmanský princ | |
![]() | |
Narodenie | 1515 Manisa, Osmanská ríša |
---|---|
Úmrtie | 6. október 1553 (37 – 38 rokov) Konya, Osmanská ríša |
Rodičia | Süleyman I. Máhidevrán Sultán |
Deti | Şehzade Süleyman Şehzade Ahmed Şehzade Mehmed Nergisşah Sultan Neslişah Sultan |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Şehzade Mustafa Muhlisi (* 1515, Manisa, Osmanská ríša – † 6. október 1553, Konya, Osmanská ríša) bol najstarší syn sultána Süleymana I. a jeho konkubíny Máhidevrán. Bol guvernérom Manisy v rokoch 1533 až 1541, Amasye od roku 1541 do 1549 a Konye od roku 1549 do 1553. Şehzade Mustafa bol najbližšie k osmanskému trónu aj vďaka popularite u vojska a celkovo v ríši, čo sa mu stalo osudným, keďže ho nechal jeho otec Süleyman popraviť, čo neskôr oľutoval.
Život
Mustafa sa narodil v roku 1515 v Manise Şehzade Süleymanovi (budúcemu sultánovi) a Máhidevrán počas vlády jeho starého otca Selima I.
Mustafa začal mať problémy vo vzťahu s otcom už od útleho detstva. Bol prvorodeným synom a mal právo nastúpiť na trón, avšak jeho otec preferoval viac jeho mladšieho nevlastného brata Şehzade Mehmeda, najstaršieho syna Hürrem Sultán, jeho najobľúbenejšej konkubíny a legálnej manželky. Süleyman mu venoval v mladosti viac pozornosti, a zdalo sa, že ho pripravuje na trón.
Mustafa mal veľmi dobré vzťahy s jeho nevlastnými bratmi Mehmedom, Selimom II., Bayezidom a Cihangirom, čoho príkladom je, že Selim II. sa neskôr správal k Máhidevrán ako k vlastnej matke. Selim mu naviac postavil aj hrob v Burse.
Neskôr v roku 1541 zažil ďalší šok, keď bol premiestnený z Manisy do vzdialenejšej Amasye. Spravovanie Manisy padlo na Mehmeda, kým Selim a Bayezid boli guvernérmi Konye, respektíve Kütahye. Avšak, po tom čo bol poslaný do Amasye, dostal Mustafa správu od Süleymana: nebol poslaný do Amasye, pretože nechcel byť v jeho blízkosti, ale preto, aby chránil východné hranice Osmanskej ríše a naučil sa ovládať veľké územie.[1] Táto správa upokojila osmanské vojsko a ľudí, kedže Şehzade Mustafa bol najpopulárnejší nástupca na trón.
V Amasyi dostal správu o smrti jeho brata Mehmeda. Vyzeralo to tak, že mu už nič nestojí k ceste na trón, ale stále čelil niektorým prekážkam. V roku 1544 bol jeho ďalší brat, Şehzade Selim, poslaný do Manisy ako jeho sanjak bej, zatiaľčo Şehzade Bayezid zostal v Kütahyi.
Bolo to kritické rozhodnutie, keďže obaja boli synmi Hürrem Sultán. Jej podpora vlastných synov, Selima a Bayezida, robila Mustafovi v politickej kariére ťažkosti, avšak úspešne viedol Amasyu 8 rokov.
V roku 1547 sa sultán stretol s jeho synmi Mustafom, Selimom a Bayezidom na rôznych miestach a diskutovali o politickej situácii. Bolo to dlho po smrti Mehmeda, ale boj medzi tromi princami stále pokračoval.
V roku 1549 ako odmenu za služby v osmansko-safíjovskej vojne, sa Mustafa premiestnil do Konye, kde sa stal sanjak bejom.[2] Klebety a špekulácie hovorili, že Mustafa je teraz v nebezpečí, keďže Hürrem a Rüstem Paša proti nemu uzavreli dohodu v prospech Hürreminých synov, Selima a Bayezida.
Poprava
Počas Süleymanovej kampane v Perzií jeho armáda na chvíľu zastavila v Ereğli. Keď Süleymanová armáda bola v Ereğli povolal Rüstem Paša Mustafu a jeho vojsko, aby sa pridalo k nim. V tom istom čase varoval Süleymana, že ho Mustafa príchadza zabiť. Mustafa bol obvinený jeho otcom, vďaka Hürrem Sultán a Rüstemovi Pašovi. Mihrimáh Sultán taktiež hrala rolu v smrti Şehzade Mustafu.[3]
Mustafa akceptoval žiadosť Rüstema Pašu a vydal sa s vojskom k otcovi. Süleyman to videl ako hrozbu a nakázal popravu jeho syna. Keď Mustafa vkročil do stanu otca, aby sa sním stretol, Süleymanová garda na neho zaútočila, a po dlhom boji bol uškrtený. Meno muža, ktorý uškrtil Şehzade Mustafu bolo Mahmut Ağa. Bola to pravá ruka Rüstema Pašu.[4]
Rodina
Manželky
- Fatma Handan Hatun
- Begüm Nurcihan Hatun
Synovia
- Şehzade Süleyman Çelebi
- Şehzade Ahmed
- Şehzade Mehmed
Dcéry
- Nergisşah Sultan
- Neslişah Sultan
Vyobrazenie v literatúre a v populárnej kultúre
V roku 1561, osem rokov po Mustafovej smrti napísal francúzsky spisovateľ Gabriel Bounin tragédiu s názvom La Soltane o roli Hürrem Sultán v Mustafovej smrti.[5]
V televíznom seriáli Sultán si Mustafu zahral turecký herec Mehmet Günsür.
Referencie
- ↑ Afyoncu, Erhan (2012). Şehzade Mustafa. Atlas Tarih.
- ↑ Sakaoğlu, Necdet; Bu Mülkün Sultanları, page 137.
- ↑ Beosch, Moritz. The Height of the Ottoman Power;Murder of Prince Mustafa
- ↑ A General History of the Middle East, Chapter 13: Ottoman Era, Suleiman the Magnificent
- ↑ The Literature of the French Renaissance by Arthur Augustus Tilley, p.87
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk