Site of Xanadu*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Ruiny mesta Šang-tu
Štát	Čína
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii, iv, vi
Identifikačné č.	1389
Región**	Ázia a Pacifik
Súradnice	42°21′35″S 116°10′45″V / 42,35972°S 116,17917°V / 42.35972; 116.17917Súradnice: 42°21′35″S 116°10′45″V / 42,35972°S 116,17917°V / 42.35972; 116.17917
História zápisu
Zápis	2020  (44. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Šang-tu (čín. 上都, pchin-jin: Shàngdū), známe aj ako Xanadu, bolo letným hlavným mestom mongolskej dynastie Jüan do doby, kedy Chubilaj presunul svoj trón do bývalého hlavného mesta dynastie Ťin v meste Čung-tu, ktoré premenoval na Chanbalik (dnešný Peking). Šang-tu sa nachádza v okrese Čeng-lan v provincii Vnútorné Mongolsko. V júni 2012 bolo zapísané na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO pre jeho historický význam a jedinečné miešanie mongolskej a čínskej kultúry.

Benátsky cestovateľ Marco Polo opísal Šang-tu Európanom po jeho návšteve v roku 1275. V roku 1369 ho dobyla armáda dynastie Ming pod vedením cisára Chung-wu. V roku 1797 inšpirovali historické správy o meste slávnu báseň Kublaj-Chán od anglického romantického básnika Samuela Taylora Coleridgea.

Historické Šang-tu sa nachádzalo na území dnešného mesta Šang-tu, v okrese Čeng-lan Banner, Vnútorné Mongolsko, 350 kilometrov severne od Pekingu a asi 28 kilometrov severozápadne od moderného mesta Tuo-lun. Dispozícia hlavného mesta je zhruba štvorcového tvaru so stranami dlhými asi 2,2 km. Pozostáva z „vonkajšieho mesta“ a „vnútorného mesta“ na juhovýchode, ktoré má tiež zhruba štvorcový pôdorys so stranami asi 1,4 km, a paláca, kde v lete býval Chubilaj. Palác má strany dlhé približne 550 metrov a pokrýva oblasť približne 40 % veľkosti Zakázaného mesta v Pekingu. Najviditeľnejšími novodobými pozostatkami sú hlinené múry, hoci v strede vnútorného krytu je aj prízemná kruhová tehlová plošina.

Mesto s pôvodným názvom Kchaj-pching (开平, Kāipíng, „otvorený a plochý“) navrhol čínsky architekt Liou Ping-čung v rokoch 1252 až 1256, ktorý implementoval „výrazne čínsku schému architektúry mesta“. V roku 1264 ho Kublajchán premenoval na Šang-tu. Na jeho vrchole v ňom žilo viac ako 100 000 ľudí. V roku 1369 Šang-tu obsadili vojská dynastie Ming, zapálili ho a premenovali späť na Kchaj-pching. Posledný vládnuci chán Toghun Temür utiekol z mesta, ktoré bolo od roku 1460 opustené.

V roku 1872 navštívil toto miesto Steven Bushell z britského veľvyslanectva v Pekingu a oznámil, že sa tam stále nachádzajú pozostatky chrámov, mramorové bloky a dlaždice. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia už boli všetky tieto artefakty preč, s najväčšou pravdepodobnosťou ich zhromaždili obyvatelia neďalekého mesta Dolon Nor na stavbu svojich domov. Umelecké diela je stále vidieť v stenách niektorých budov v Dolon Nor.

Dnes zostali len ruiny, obklopené trávnatým kopcom, ktorý bol kedysi mestskými hradbami. Od roku 2002 prebiehajú rekonštrukčné práce.

Predpokladá sa, že benátsky prieskumník Marco Polo navštívil Šang-tu okolo roku 1275. Približne v rokoch 1298-99 nadiktoval o meste nasledovné:

Anglický básnik Samuel Taylor Coleridge čítal v roku 1797 podľa svojho vlastného rozprávania o Šang-tu v knihe „Purchas his Pilgrimes“, ktorú v roku 1625 napísal anglický autor Samuel Purchas na základe knihy Marca Pola. Coleridge pri čítaní zaspal a mal sen inšpirovaný ópiom. Sen ho prinútil začať písať báseň známu ako "Kublaj-Chán“. Nanešťastie bolo Coleridgeovo písanie prerušené, čo spôsobilo, že veľa zo sna zabudol, no jeho obrazy Šang-tu sa stali jednou z najznámejších básní v anglickom jazyku.

Coleridgeova báseň sa otvára podobne ako Purchasov opis a potom sa pristúpi k fantastickému opisu rôznych potešení paláca:

Názov Xanadu, ktorý pochádza od Coleridgea, sa vyskytuje vo viacerých dielach populárnej kultúry:

Filmy

• Názov hradu vo filme Občan Kane (1941), ktorý bol plný starožitností a figuroval ako symbol bohatstva
• Americký muzikál Xanadu (1980), v ktorom sa cituje z Coleridgovej básne
• vo filme Sanctum (2011) sa taktiež recituje z básne

Literatúra

• argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges sa vzťahuje na Colerdigeovu báseň v diele El sueño de Coleridge (Coleridgov sen) z roku 1951
• britský spisovateľ Douglas Adams cituje Coleridgeovu báseň v diele Elektrický mních (1987)
• americký spisovateľ Tad Williams v sérii Otherland (1996-2001) používa Xanadu ako označenie jedného z virtuálnych svetov
• škótsky historik William Dalrymple napísal v roku 1989 cestopis In Xanadu, preloženú do češtiny ako Xanadu - Cesta za Kublajchánem

Hudba

• britská rocková skupina Dave Dee, Dozy, Beaky, Mick & Tich vydala v roku 1968 hit The Legend of Xanadu
• kanadská rocková skupina Rush vydala v roku 1977 pieseň Xanadu v albume A Farewell to Kings
• britská rocková skupina Electric Light Orchestra vydala v roku 1980 soundtrack Xanadu s Oliviou Newton-John
• bristká rocková skupina Frankie Goes to Hollywood bola inšpirovaná príbehom Xanadu, podľa ktorého nazvali svoj debutový album Welcome to the Pleasuredome (1984)