Štiavnická brázda
geomorfologická časť Štiavnických vrchov
Centrálna časť s Banskou Štiavnicou
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Banská Štiavnica
Časť	Sitnianskej vrchoviny
Hranice	Hodrušská hornatina, Skalka, Sitnianske predhorie, Sitno
Mesto	Banská Štiavnica
Rieky	Štiavnica, Jasenica
Súradnice	48°27′25″S 18°54′58″V / 48,457°S 18,916°V / 48.457; 18.916
Najnižší bod	údolie Štiavnice
- poloha	južný okraj územia
- výška	cca 390 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Štiavnická brázda je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.^[1] Leží v strednej časti podcelku, v okolí Banskej Štiavnice.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá severnú časť podcelku Sitnianska vrchovina. V centrálnej časti leží Banská Štiavnica, na západnom okraji Štiavnické Bane a v južnej časti brázdy Svätý Anton. Severným a severozápadným smerom susedí podcelok Hodrušská hornatina, západným a južným časť Sitnianske predhorie a juhozápadným smerom nadväzuje geomorfologická časť Sitno, oba podcelky Sitnianskej vrchoviny. Údolia Štiavnice a Jasenice tvoria východnú hranicu, oddeľujúcu podcelok Skalka.^[1]

Jasenica odvodňuje severnú časť územia, kde z významných tokov priberá Beliansky potok, centrálnu a južnú časť odvodňuje Štiavnica. Z významnejších prítokov tu priberá Drieňovský a Ilijský potok.^[2]

Doprava

Údoliami Štiavnice a Jasenice vedie cesta I/51, spájajúca Banskú Štiavnicu s údolím Hrona (križovatka s R1) na severe, resp. s Hontianskymi Nemcami, kde križuje E 77 v trase cesty I/66 (Šahy – Zvolen). V okresnom meste sa na I/51 pripája cesta II/524 zo Štiavnických Baní. Zo severu vedie na okraj okresného mesta železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica.^[2]

Chránené územia

Centrálna časť Štiavnických vrchov pod majestátnym Sitnom leží v jadre Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je chránený areál Arborétum Kysihýbeľ, Banskoštiavnická botanická záhrada a Michalské rašelinisko.^[2]

Turizmus

Banská Štiavnica a jej okolie patrí medzi klenoty a najstaršie centrá turistiky na Slovensku. Vďaka nespočetnému množstvu historických pamiatok je mesto od roku 1950 „mestskou pamiatkovou rezerváciou“.^[3] Od roku 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" spolu s obcou Štiavnické Bane zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.^[4] Spolu s banskými pamiatkami a okolitou prírodou Štiavnických vrchov patrí tento región medzi najnavštevovanejšie oblasti v krajine. V rámci Štiavnickej brázdy je výnimočná aj národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Svätý Anton a ďalšie pamiatky obce Svätý Anton.

Turistické trasy

• po červeno značenej Rudnej magistrále centrom Banskej Štiavnice zo Štiavnických Baní do Banského Studenca
• po modro značenej trase:
  • z Banskej Štiavnice na Žakýlsky hrad
  • zo Štiavnických Baní západným okrajom Banskej Štiavnice do Vyhní
  • z rázcestia v sedle Krížna na vrch Sitno (1 009 m n. m.)
• po zelenej značke:
  • z Banskej Štiavnice do rázcestia v sedle Krížna
  • zo Svätého Antona na rázcestie Vlčia jama pod Sitnom
• po žltej značke z lokality Klinger na Tanád (938 m n. m.)^[2]

Referencie

Pozri aj

• Banská Štiavnica
• Sitnianska vrchovina
• Štiavnické vrchy
• Geomorfologické členenie Slovenska