Železný kríž
Predná strana Železného kríža II. triedy z roku 1914	Zadná strana rovnakého kríža

Železný kríž (nem. Eisernes Kreuz) je nemecké vojnové vyznamenanie.

Zriadené bolo pruským kráľom Fridrichom Viliamom III. a po prvýkrát udelené 10. marca 1813. Po máji 1945 sa nevydával, ale jeho štylizované symboly sú používané ako logo a výsostné znaky bojovej techniky Bundeswehru.

Železný kríž bol udeľovaný iba v dobe vojnového stavu. Okrem Napoleonských vojen to bolo v prusko-francúzskej vojne, počas prvej a druhej svetovej vojny. Hoci bol vojenským vyznamenaním, niekoľko ich bolo udelených aj civilným osobám za výkony vo vojenských funkciách. Príkladom môže byť pilotka Hanna Reitsch (jedna z dvoch žien, ktorým bol za druhej svetovej vojny udelený). Železný kríž I. triedy dostala od Hitlera za statočnosť prejavenú pri testovaní lietadiel.

Kríž podobný maltskému bol pôvodne symbolom Rádu nemeckých rytierov. Od roku 1870 sa jeho štylizovaná podoba používala ako symbol nemeckých ozbrojených síl.

Vzhľad

Železný kríž má tvar čierneho kríža s bielou obrubou. Navrhnutý bol s podobou maltézskeho kríža neoklasicistickým architektom K. F. Schinkelom a odrážal znaky kríža používaného nemeckými rytiermi v 14. storočí, ktorý bol tiež znakom Fridricha II. Veľkého.

V protiklade k iným vyznamenaniam mal kríž jednoduchý dizajn bez príkras, a bol vyrábaný z relatívne lacných materiálov. Pôvodné verzie boli odlievané zo železa, neskôr z hliníka a zinku.

Stužka ku krížu z rokov 1813, 1870, a 1914 bola čierna, s dvoma bielymi prúžkami. Kríž udeľovaný civilistom mal farby obrátené. Na každom kríži – jeho spodnom ramene, je vyznačený rok prvého udelenia verzie (počiatku konkrétnej vojny), existujú teda verzie 1813, 1870, 1914 a 1939. Bolo tiež možné, že držiteľ kríža z roku 1914 bol za druhej svetovej vojny ocenený vyšším stupňom z roku 1939. V týchto prípadoch sa stuha 1939 pripínala k pôvodnému krížu z roku 1914. Podobná situácia s držiteľmi kríža 1870 oceneniam v prvej svetovej vojne bola veľmi vzácna (hlavným dôvodom bol veľký časový odstup a aj menší počet jeho nositeľov).

Skoré verzie

Kríž bol založený 10. marca 1813 vo Vroclave a udeľovaný vojakom počas oslobodzovacej vojny proti Napoleonovi. Pruský kráľ a nemecký cisár Viliam I. potvrdil jeho udeľovanie 19. júla 1870, počas prusko-francúzskej vojny. Jeho držitelia, ktorí boli v činnej službe aj v roku 1895 boli oprávnení nosiť aj stužku s číslicou „25“ na troch dubových ratolestiach.

Cisár Viliam II. Pruský znovu zaviedol vyznamenanie 5. augusta 1914, krátko po začiatku prvej svetovej vojny. Počas týchto troch vojen bol kríž udeľovaný pruským kráľom, ale vďaka jeho vedúcej úlohe v Nemeckom cisárstve, ktoré vzniklo roku 1871 je všeobecne považované aj za najvyššie nemecké vyznamenanie.

Kríž z rokov 1813, 1870 a 1914 mal tri stupne:

• Železný kríž II. triedy
• Železný kríž I. triedy
• Veľký kríž Železného kríža (nem. Großkreuz des Eisernen Kreuzes, často len jednoducho Großkreuz)

Veľký kríž Železného kríža bol určený pre vyššie generálske hodnosti nemeckej armády. Najvyššie vyznamenanie označené Hviezda Veľkého kríža bolo udelené iba dvakrát. Nositeľmi boli poľný maršal von Blücher (1813) a Hindenburg (1918). Udelenie tretieho bolo zvažované počas druhej svetovej vojny pre najúspešnejšieho nemeckého generála, ale napokon udelené nikdy nebolo.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železný kríž

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železný kříž na českej Wikipédii.