Železničná trať Bosanski Šamac – Sarajevo bola vybudovaná počas druhej svetovej vojny a otvorená v roku 1947. Trať dlhú 239 km, spájajúcu sever s juhom Bosny, stavali mladí dobrovoľníci s minimálnou podporou techniky.

Podľa jej vzoru bola budovaná Trať mládeže (Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica). Dôkazom sú rovnaké budovateľské heslá: srbochorvátsky: "Mi gradimo prugu - pruga gradi nas" - slovensky: "My staviame trať – trať stavia nás", ako aj osobné vyjadrenie veliteľa hlavného štábu brigád Trati mládeže Mira Tomana, ktorý sa stavby železnice Šamac – Sarajevo zúčastnil.^[1]

Mládežníci pracovali len s lopatami a čakanmi a výstavba trate sa stala propagandou socializmu. Zúčastnilo sa jej 211 370 ľudí z celej bývalej Juhoslávie ale aj zahraničia. Slávnostne ju otváral Josip Broz Tito (až v roku 1948).

Medzi najväčšie stavby celej trate patrí most cez rieku Sávu pri Bosanskom Šamaci, tunel Vranduk a osem ďalších kratších tunelov, ktoré sú spolu dlhé 2 354 m.

Celá akcia sa opakovala ešte v roku 1978, kedy bola trať rozširovaná.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Bosanski Šamac – Sarajevo

Externé odkazy

• Článok o budovaní trate (anglicky)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pruga Šamac-Sarajevo na bosnianskej Wikipédii.