Židovský cintorín (hebr. בית קברות‎, bejt kevarot alebo בית עלמין, bejt olmin) je cintorín, ktorý je určený na pochovávanie židov.

Židovský cintorín je úzko spätý s vierou, že človek bol stvorený k obrazu Božiemu a že bude vzkriesený, a preto telo zosnulého „ukrývajú“ v bielom plátne do zeme. Územie cintorína je považované za posvätné miesto, existuje preto mnoho rôznych predpisov, ktoré sa majú na židovskom cintoríne dodržiavať. Medzi nariadenia patrí napríklad zákaz jedla a pitia či zákaz vstupu zvierat, najmä však požiadavka neporušiteľnosti hrobov na večné časy. Tento príkaz často viedol v miestach, kde nebolo možné cintorín rozšíriť, k pochovávaniu v niekoľkých vrstvách – po zaplnení kapacity na cintorín naviezli hlinu, do ktorej potom pochovávali ďalších zosnulých.

Na mnohých cintorínoch je vyhradené miesto pre hroby rabínov a často tiež pre detské hroby. Pre židovské cintoríny sú typické náhrobky (macevot), ktoré majú väčšinou podobu stély, vzácnejšie podobu tumby. Na epitafe je takmer vždy uvedené meno zosnulého, dátum úmrtia a chválorečenie zosnulého. Náhrobky sú často zdobené reliéfmi, ktoré symbolizujú meno, rod či zamestnanie zosnulého.

Súčasťou cintorínov býva tiež budova, ktorá slúžila ako márnica, obradná sieť či vozovňa pre pohrebný dom.

So vznikom židovského osídlenia na Slovensku vznikali aj židovské cintoríny. Často záležalo na ľubovôli vrchnosti, kde židom umožní zriadiť ich cintorín; nemálo starých židovských cintorínov (hlavne na vidieku) sa nachádza na veľmi odľahlých miestach. Roku 1787 bolo v rakúskej monarchii z hygienických dôvodov zakázané pochovávať vo vnútri miest a nové cintoríny vrátane židovských sa začali zakladať mimo zástavby.

Najväčší židovský cintorín sa nachádza na Olivovej hore v Jeruzaleme, najväčší židovský cintorín v Európe je v Lodži.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Židovský cintorín

• Židovský pohreb

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovský hřbitov na českej Wikipédii.