Židovský cintorín (hebr. בית קברות‎, bejt kevarot alebo בית עלמין, bejt olmin) je cintorín, ktorý je určený na pochovávanie židov.

Židovský cintorín je úzko spätý s vierou, že človek bol stvorený k obrazu Božiemu a že bude vzkriesený, a preto telo zosnulého „ukrývajú“ v bielom plátne do zeme. Územie cintorína je považované za posvätné miesto, existuje preto mnoho rôznych predpisov, ktoré sa majú na židovskom cintoríne dodržiavať. Medzi nariadenia patrí napríklad zákaz jedla a pitia či zákaz vstupu zvierat, najmä však požiadavka neporušiteľnosti hrobov na večné časy. Tento príkaz často viedol v miestach, kde nebolo možné cintorín rozšíriť, k pochovávaniu v niekoľkých vrstvách – po zaplnení kapacity na cintorín naviezli hlinu, do ktorej potom pochovávali ďalších zosnulých.^[1]

Na mnohých cintorínoch je vyhradené miesto pre hroby rabínov a často tiež pre detské hroby. Pre židovské cintoríny sú typické náhrobky (macevot), ktoré majú väčšinou podobu stély, vzácnejšie podobu tumby. Na epitafe je takmer vždy uvedené meno zosnulého, dátum úmrtia a chválorečenie zosnulého. Náhrobky sú často zdobené reliéfmi, ktoré symbolizujú meno, rod či zamestnanie zosnulého.^[2]

Súčasťou cintorínov býva tiež budova, ktorá slúžila ako márnica, obradná sieť či vozovňa pre pohrebný dom.^[3]

So vznikom židovského osídlenia na Slovensku vznikali aj židovské cintoríny. Často záležalo na ľubovôli vrchnosti, kde židom umožní zriadiť ich cintorín; nemálo starých židovských cintorínov (hlavne na vidieku) sa nachádza na veľmi odľahlých miestach. Roku 1787 bolo v rakúskej monarchii z hygienických dôvodov zakázané pochovávať vo vnútri miest a nové cintoríny vrátane židovských sa začali zakladať mimo zástavby.

Najväčší židovský cintorín sa nachádza na Olivovej hore v Jeruzaleme, najväčší židovský cintorín v Európe je v Lodži.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Židovský cintorín

• Židovský pohreb

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovský hřbitov na českej Wikipédii.