Abelova cena

Abelova cena je ocenenie udeľované každoročne nórskym kráľom vynikajúcim matematikom. Cena bola založená v roku 2002 pri príležitosti dvojstého výročia narodenia nórskeho matematika Nielsa Henrika Abela a je pomenovaná jeho menom. Cieľom ceny je propagácia a zvyšovanie prestíže matematiky, najmä medzi mládežou.

O nositeľovi ceny každoročne rozhoduje komisia piatich matematikov na nórskej akadémii vied. Cena je navrhnutá podľa vzoru Nobelovej ceny, ktorá sa neudeľuje za matematiku. Nórsky štát založil v roku 2001 pre cenu fond v hodnote 200 000 000 NOK (cca. 23,93 miliónov €). Laureát ceny dostane z tohto fondu odmenu vo výške 6 miliónov nórskych korún (cca. 718 tisíc €).

Ocenení

Nositelia Abelovej ceny^[1]
Rok	Nositeľ	Odôvodnenie
2003	Jean-Pierre Serre	za svoju kľúčovú úlohu pri vytváraní dnešnej podoby mnohých častí matematiky vrátane topológie, algebraickej geometrie a teórie čísel
2004	Michael Atiyah a Isadore Singer	za objav a dôkaz po nich pomenovanej vety, v ktorej sa využíva topológia, geometria a matematická analýza, a za ich vynikajúcu úlohu pri spájaní matematiky a teoretickej fyziky
2005	Peter Lax	za prelomové príspevky k teórii a aplikácii parciálnych diferenciálnych rovníc a ich výpočtov
2006	Lennart Carleson	za prelomové príspevky v harmonickej analýze a teórii hladkých dynamických systémov
2007	Srinivasa S.R. Varadhan	za zásadný prínos k vypočítavaniu pravdepodobnosti a za to, že vytvoril jednotnú teóriu pre veľké odchýlky
2008	John Griggs Thompson a Jacques Tits	za hlboké výsledky v algebre a najmä za vplyv na utváranie modernej teórie grúp
2009	Michail Leonidovič Gromov	za revolučný prínos v oblasti geometrie
2010	John Tate	za dlhodobý významný vplyv na teóriu čísel
2011	John Milnor	za priekopnícke objavy v topológii, geometrii a algebre^[2]
2012	Endre Szemerédi	za zásadné príspevky diskrétnej matematike a teoretickej počítačovej vede a s uznaním hlbokých a trvalých dôsledkov týchto príspevkov pre aditívnu teóriu čísel a ergodickú teóriu^[3]
2013	Pierre Deligne	za plodné príspevky pre algebraickú geometriu a za ich transformatívny dopad na teóriu čísel, teóriu reprezentácií a príbuzné odbory^[4]
2014	Jakov Grigorievič Sinaj	za príspevok v obore dynamických systémov, ergodickej teórie a matematickej fyziky
2015	John Forbes Nash a Louis Nirenberg	za prácu na parciálnych diferenciálnych rovniciach
2016	Andrew Wiles	za dôkaz Fermatovej vety
2017	Yves Meyer	za kľúčovú úlohu vo vývoji matematickej teórie waveletov
2018	Robert Langlands	za vizionársky program spájajúci teóriu reprezentácie s teóriou čísel^[5]
2019	Karen Uhlenbecková	za priekopnícke výsledky v obore geometrických parciálnych diferenciálnych rovníc, kalibračných teórií a integrabilných systémov a za zásadný dopad jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku^[6]
2020	Hillel Furstenberg a Grigorij Margulis	za priekopnícke využitie metód pravdepodobnosti a dynamických systémov v teórii grúp, teórii čísel a kombinatorike^[7]
2021	László Lovász a Avi Wigderson	za ich zásadný prínos k teoretickej informatike a diskrétnej matematike a za vedúcu úlohu v ich premene na kľúčové oblasti modernej matematiky^[8]
2022	Dennis Sullivan	za jeho prelomové príspevky k topológii v najširšom zmysle, najmä k jej algebraickým, geometrickým a dynamickým aspektom^[9]

Referencie

↑ Abel Prize Laureates . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ The Abel Prize Laureate 2011 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ The Abel Prize Laureate 2012 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ The Abel Prize Laureate 2013 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ The Abel Prize Laureate 2018 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ 2019: Karen Keskulla Uhlenbeck . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ 2020: Hillel Furstenberg : 2020: Gregory Margulis . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ 2021: László Lovász : 2021: Avi Wigderson . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ 2022: Dennis Parnell Sullivan . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

Externé odkazy

abelprisen.no – Oficiálna stránka Abelovej ceny (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[winners-1] Abel Prize Laureates . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)

[2] The Abel Prize Laureate 2011 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)

[3] The Abel Prize Laureate 2012 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)

[4] The Abel Prize Laureate 2013 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)

[5] The Abel Prize Laureate 2018 . abelprize.no, . Dostupné online. (po anglicky)

[6] 2019: Karen Keskulla Uhlenbeck . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)

[7] 2020: Hillel Furstenberg : 2020: Gregory Margulis . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)

[8] 2021: László Lovász : 2021: Avi Wigderson . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)

[9] 2022: Dennis Parnell Sullivan . Oslo: Norwegian Academy of Science and Letters, . Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]