Adaptácia v psychológii je proces aktívneho prispôsobovania sa človeka (v tomto prípade jeho osobnosti, resp. sociálneho správania) zmeneným podmienkam vonkajšieho prostredia a následným životným situáciám tak, aby dokázal v danom prostredí ideálne žiť a pracovať. Adaptácia na konkrétnu zmenu je vysoko individuálna a závisí od genetických dispozícií, výchovy, vzdelania, momentálneho fyzického i psychického stavu jedinca a mnohých ďalších faktorov. Adaptácia prebieha na mnohých úrovniach - od molekulárnej až po sociálnu, pričom hlavným riadiacim centrom je centrálny nervový systém. Nepriaznivé vplyvy pôsobiace na jedinca sa označujú všeobecne ako stres. Úlohou psychológie je pomáhať človeku tieto stavy zvládnuť (ak to sám nedokáže), adaptovať sa na novú situáciu.

Adaptácia na určitú životnú situáciu môže byť:

• primeraná
• neprimeraná

Neprimeraná adaptácia môže mať rôzne formy; od miernych, ktorým sa venuje klinický psychológ, až po závažnejšie psychické poruchy, ktorých liečbou sa zaoberá psychiater.

• adaptácia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 47.