Alojz Herritz
slovenský zlatník
Narodenie	2. august 1804 Staré Hory, Slovensko
Úmrtie	1862 Slovensko
Deti	Rudolf Herritz, Július Herritz
Biografický portál

Alojz Herritz (tiež Alajos, Aloisius, Aloys Hric, Hritz, Heritz, Héricz, Heritc; * 2. august 1804, Staré Hory – † 1862, Slovensko) bol slovenský zlatník pôsobiaci v Banskej Bystrici.

Životopis

Pochádzal zo starého nemeckého rodu Herritz, ktorý sa v tejto lokalite usadil už dávnejšie. Čo však viedlo majiteľov pôvodne slovenského priezviska Hric k používaniu jeho nemeckej formy nevieme, avšak je známe, že nemecký tvar dôsledne používali aj ďalší potomkovia rodu. S manželkou Annou Boršickou mal Alojz Herritz osem detí (5 synov a 3 dcéry, niektoré z detí zomreli už v detskom veku). Do rodiny Boršických sa Herritz priženil 2. júla 1833. Najstarší syn Alojza Herritza – Rudolf (* 18. apríla 1836) spolu s bratom Júliusom (* 13. decembra 1837) sa stali známymi pivovarníkmi.

Zlatníckemu remeslu sa Alojz Herritz vyučil u majstra Samuela Libaya. Pracoval u neho štyri roky, od 16. januára 1820 do 18. januára 1824. Učňovský stav ukončil o rok skôr s podmienkou, že u majstra Libaya ostane pracovať pol roka zadarmo a pol roka za obmedzenú mzdu. Po ukončení štúdia vyplatil svojmu zamestnávateľovi Libayovi 7 forintov a odovzdal mu aj majstrovskú prácu – cukorničku, s hmotnosťou 4 lótov (1 lót = 0,015 kg), ktorú prevzal Libay za 5 forintov. Alojz Herritz sa 10. marca 1832 stal mešťanom Banskej Bystrice.

Keď sa Herritz v roku 1831 prvý raz uchádzal o prijatie do cechu zlatníkov, jeho žiadosti nebolo vyhovené. Herritza, podobne ako aj ďalších novousadených zlatníkov, postihlo kráľovské nariadenie z roku 1747, v ktorom sa na základe Erdödyhö komisie nariaďovalo mestám zakázať usadenie nových zlatníkov. Malo sa tým predchádzať „škodlivej márnivosti striebra na verejnosti“.

Alojz Herritz požiadal 14. septembra 1834 opäť o zápis do cechu zlatníkov, čo sa tentoraz (po troch rokoch) už bezodkladne uskutočnilo na základe príkazu vysokej miestnej rady. Zápis do cechu sprevádzali aj poplatky (taxa) – bežný poplatok majstra, poplatok za vyslobodenie a poplatok za majstrovský stôl, čo spolu predstavovalo 85 forintov. Okrem toho bol Herritz povinný prispieť aj na prípadné súdne trovy. Ako zlatník je Herritz spomínaný v Banskej Bystrici v rokoch 1834 – 1845. V roku 1845 kúpil v meste od Jána Žillu dom za 10 900 zlatých.

Podobne, ako jeho zlatnícki kolegovia Libay a Rosenberger, aj Alojz Herritz sa venoval výchove budúcich zlatníkov. V rokoch 1835 – 1843 sa u neho učili budúci zlatníci: Jozef Tesslák, Pavol Staritskay, Gustl Fritsch, Paulus Sztaritskay a Joseph Pelczel.

Dielo

Alojz Herritz zohral významnú úlohu aj pri tvorbe slávneho Glabitsovho pokálu. Pracoval po boku svojho majstra Samuela Libaya a Františka Rosenbergera. Na starosti mal zhotovenie podstavca pre pokál.

Z diel Alojza Herritza sa v zbierkach Stredoslovenského múzea nachádza nádherný strieborný krstný medailón s filigránovou obrubou. Tieto diela patrili k pamiatkovým darovacím predmetom. Mali väčšinou okrúhly tvar s reliéfnymi výjavmi, často boli vsadené do širokého filigránového rámu. Medailóny darúvali krstní rodičia pri príležitosti krstu novorodeniatka, preto býva na zadnej strane vyryté venovanie krstných rodičov aj s dátumom krstu. Predná strana Herritzovho medailónu (averz) je zdobená tepaným výjavom krstu Krista Jánom Krstiteľom.

Na zadnej strane medailónu (reverz) sa nachádza vyrytý nápis: J. P. F. geboren den 2. Januar 1833 J. R.

Na obrube medailónu sa nachádza banskobystrická cechová overovacia značka a majstrovská značka Alojza Herritza. Výška diela je 11 centimetrov, šírka je 10 centimetrov. Krstný medailón je dôkaz majstrovstva Alojza Herritza nielen v tepanej zlatníckej, ale aj filigránskej technike, ktorú majstrovsky zvládol po vzore majstra filigránu – Samuela Libaya.

Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
• GLOCKO, Filip: Krstný medailón zo striebra. (Život a dielo zlatníka Alojza Herritza v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 3., október 2016, ISSN 25859420, s. 6

• GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
• JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X

• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1975
• TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1983

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• GLOCKO, Filip: Krstný medailón zo striebra. (Život a dielo zlatníka Alojza Herritza v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 3., október 2016, ISSN 25859420, s. 6