Apologetika (z gr. apo – proti, logos – reč) je obrana viery proti neveriacim; časť systematickej teológie, ktorej cieľom je obhajoba a zdôvodnenie vierouky pomocou dôvodov apelujúcich na rozum. V dejinách filozofie sa výrazom apologetika označuje aj učenie apologétov.

Apologetickému prístupu sa vytýka, že v zápale pre svoju vec môže celkom ignorovať skutočné a objektívne fakty, najmä negatívne a prehnane vyzdvihovať a zveličovať fakty pozitívne. V tomto kontexte preto označenie apologét vyznieva väčšinou hanlivo.

Dejiny apologetiky

Historicky predstavujú apologéti skupinu kresťanských spisovateľov 2. storočia a 3. storočia, ktorí svoju vieru obhajovali v prostredí rímskej ríše. Svojimi odbornými a filozoficky či právne fundovanými spismi sa snažili obhájiť kresťanstvo pred právnymi útokmi aj pred námietkami filozofických škôl a gnostikov. Vo svojich pamätných spisoch adresovaných cisárom sa pokúšali presviedčať ich o mravnej prevahe kresťanstva a jeho neškodnosti voči štátu. Jedným z najvýznamnejších apologétov bol Justinus Martýr zvaný kresťan vo filozofickom plášti. Medzi ďalších dôležitých apologétov patria Atenagoras z Atén, Irenej z Lyonu, Tertullianus, Klement Alexandrijský a Origenes.

Pozri aj

• patristika

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.