Archeóny alebo archebaktérie (lat. Archaea alebo Archae(o)bacteria - ďalšie slovenské a vedecké názvy pozri nižšie) sú doména z taxónu bunkovce (=bunkové organizmy; lat. Cellulata). Do roku 1977 sa považovali za normálnu integrálnu súčasť baktérií a ako celok nemali osobitné pomenovanie.

Archeóny sú rozsiahla a veľmi stará skupina organizmov. Ich telo tvorí jediná prokaryotická bunka. Archeóny sú charakteristické tým, že žijú v extrémnych prírodných podmienkach.

Názvy

Slovenské názvy tohto taxónu sú: archeóny^[1], archea^[2], archaebaktérie^[3], archebaktérie^[4], archeobaktérie^[5]

Vedecké názvy tohto taxónu sú:

• ako doména/domínium/impérium/nadríša/ríša/podríša: Archaea (príp. Archea)
• ako domínium: Archaebiota
• ako domínium/ríša/podríša/oddelenie/kmeň/trieda: Archaeobacteria alebo Archaebacteria
• ako oddelenie: Mendosicutes
• ako oddelenie: Archaebacteriophyta
• ako ríša: Archaebacteriobionta
• Metabacteria (tento názov bol vytvorený ako náhrada názvu Archae(o)bacteria)

Systematika

Zaradenie v systéme

Do roku 1977/1978 sa to, čo dnes označujeme ako archeóny, zaraďovalo ako úplne bežná (a teda osobitne nepomenovaná) súčasť baktérií, a to na viacerých miestach v systéme baktérií.

V roku 1977 C. R. Woese to, čo dnes voláme archeóny, odčlenil od baktérií ako osobitnú skupinu, dal jej meno archebaktérie a navrhol rozdeliť živé organizmy do troch "praríš": archebaktérie (Archaebacteria), eubaktérie a eukaryoty. V roku 1990 Woese toto delenie upravil pozmenením názvov a zmenou taxonomickej úrovne, čím vzniklo delenie do troch domén: archeóny (Archaea), baktérie a eukaryoty. Toto delenie na tri domény je dodnes v literatúre najbežnejším systémom, hoci niekedy sa namiesto domén hovorí o impériách či nadríšach. Už pomerne krátko po objavení archeónov viacerí autori zastávali názor, že z uvedených troch domén sú eubaktérie a eukaryoty sesterské skupiny a niekedy sa preto spoločne označovali ako Neomura. Neskôr začal v rôznych textoch prevládať názor, že eukaryoty nielenže sú príbuzné s archeónmi, ale že sa z archeónov vyvinuli a teda vlastne do nich aj patria (aspoň podľa fylogenetickej taxonómie). Preto od konca 2. desaťročia 21. storočia niektoré systémy používajú upravené delenie organizmov: (a) buď sa organizmy delia na len 2 domény: baktérie a archeóny v rozšírenom ponímaní (staršie synonymum: Neomura; t.j. tradičné archeóny plus eukaryoty), (b) alebo sa organizmy delia na 3 pozmenené domény: baktérie, archeóny v zúženom ponímaní (t.j. tradičné archeóny bez taxónu Asgard) a Eukaryomorpha (t.j. Asgard + eukaryoty).

Alternatívne sa archebaktérie už od čias ich objavu zaraďujú ako veľký podtaxón (napr. oddelenie či podríša či ríša) prokaryotov resp. baktérií v širšom zmysle (porov. napr. práce Cavalier-Smith 1981, 1. vydanie Bergey's Manual of Systematic Bacteriology, 9. vydanie Bergey's Manul of Determinative Bacteriology, Ruggiero et al. 2015).

Bez ohľadu na detaily ich zaradenia, tvoria archeóny spolu s baktériami a eukaryotmi taxón bunkovce (=bunkové organizmy; lat. Cellulata), ktorý spolu s nebunkovcami (=nebunkové organizmy, t.j. najmä vírusy) tvorí taxón Biota (=Vitae, t.j. súhrn všetkých organizmov na Zemi).

Vnútorná systematika

Systém okolo roku 2020

doména archeóny (Archaea): ^{[6][7][8][9][10][11][12]}

• DPANN
• (bez mena)
  • Euryarchaeota
  • (bez mena)
    • Thermoproteota (=TACK, Crenarchaeota v širšom zmysle, Filarchaeota)
    • Eukaryomorpha
      • Asgardarchaeota (=Asgard) - toto je pravdepodobne parafyletická skupina (kvôli eukaryotom)
      • (eukaryoty - tradične zaraďované mimo archeónov ako samostatná doména organizmov)

Poznámka: Proteoarchaeota je taxón používaný v závislosti od autora v niektorom z týchto významov: a) synonymum pre Thermoproteota (prípadne Thermoproteota + Lokiarchaeota), b) synonymum pre Thermoproteota + Asgard.

Systém podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) ^[13]13" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

oddelenie Mendosicutes - jediná trieda Archaebacteria - jediná sekcia archebaktérie:

• skupina metanogénne archebaktérie
  • rad Methanobacteriales
  • rad Methanococcales
  • rad Methanomicrobiales
• skupina archebakteriálni sulfátoví reducenti
  • rad Archaeoglobales
• skupina extrémne halofilné archebaktérie
  • rad Halobacteriales
• skupina archebaktérie bez bunkovej steny
  • rad Thermoplasmales
• skupina extrémne termofilní sulfátoví metabolizéri
  • rad Thermoproteales
  • rad Thermococcales
  • rad Sulfolobales

Charakteristikaupraviť | upraviť zdroj

Telo archeónov tvorí jediná bunka prokaryotického typu, ktorá má rôzne zloženie. Väčšinou mávajú bunkovú stenu, ktorá ale na rozdiel od baktérií nikdy neobsahuje peptidoglykán. Ich bunkové steny sú zložené z polysacharidov a proteínov. Ich bunkové steny obsahujú tiež tzv. pseudopeptidoglykán, čo je látka podobná peptidoglykánu. Rozdiel je v tom, že pseudopeptidoglykán obsahuje kyselinu N-acetyltalozaminurónovú, zatiaľčo peptidogylkán obsahuje namiesto nej kyselinu N-acetylmuramovú a zvyšky D-aminokyselín.

Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána, ktorá obsahuje membránové lipidy zložené z rozvetvených reťazcov ethericky viazaných na glycerol. Štartujúca aminokyselina v proteosyntéze je metionín (baktérie majú formylmetionín). Ďalšie odlišné znaky oproti baktériám sú necitlivosť na antibiotiká a chýbajúca slučka na rRNA. Ich rRNA sa neviaže na ribozómový proteín.

Ich rozmery dosahujú veľkosť 0,1 do 15 mikrometrov, ale niektoré agregáty alebo vlákna môžu dosiahnuť veľkosť až 200 mikrometrov. Rozmnožujú sa priečnym delením.

Výskytupraviť | upraviť zdroj

Archeóny sú schopné obývať veľmi koncentrované roztoky soli, veľmi kyslé prostredia alebo horúce pramene. Ekologicky významné sú obligátne anaeróbne metanogénne archeóny, čo sú baktérie schopné existovať výlučne v prostrediach bez prístupu kyslíka a produkujú metán. Metanogénne Archaea spájajú vodík a oxid uhličitý za vzniku metánu, ktorý sa môže použiť na výrobu elektrickej energie. V americkom štáte Idaho sa podarilo objaviť metanogénne Archaea v horúcom prameni v hĺbke 200 metrov pod zemou.

Medzi archeóny schopné žiť v extrémnych roztokoch soli (tzv. extrémne halofily) patria rody Halobacterium a Halococcus.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Archeóny
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Archeóny

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj