Asertívne právo je každé z desiatich základných asertívnych práv, ktoré sformuloval autor Manuel J. Smith. Tieto práva sa vyučujú ako súčasť rozvoja osobnosti na odstránenie neasertívneho, manipulatívneho správania z medziľudskej komunikácie.

Asertivita je popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania. Je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva aj z priaznivej spätnej väzby.

Asertívne práva vyplývajú z práva každého človeka rešpektovať jeho ľudskú dôstojnosť, slobodu a právo mať svoj názor a slobodne sa rozhodovať.

Desať základných asertívnych práv^[1] formuloval M. Smith v knihe Keď poviem nie, cítim sa previnilo^[2].

1. Právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne sám zodpovedný.
2. Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce svoje správanie.
3. Právo sám posúdiť mieru zodpovednosti za riešenie problémov ostatných ľudí.
4. Právo zmeniť názor.
5. Právo robiť chyby — a byť za ne zodpovedný.
6. Právo povedať ja neviem.
7. Právo byť nezávislý od dobrej vôle a mienky iných.
8. Právo robiť nelogické rozhodnutia.
9. Právo povedať ja nerozumiem.
10. Právo povedať je mi to jedno.

Asertívne práva slúžia ako prostriedok na ochranu práv a dôstojnosti jednotlivca v prípade manipulácie. I keď samy o sebe nie sú návodom na správanie, sú filozofickým základom asertívnych komunikačných techník, ktoré vedú k priamej, otvorenej a slobodnej komunikácii, k zachovaniu si sebaúcty a pôsobia kontramanipulatívne.

• Asertivita

• Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Asertívne právo

1. ↑ http://www.bbc.co.uk/dna/h2g2/pda/A2998551?s_id=2
2. ↑ Manuel J. Smith: When I Say No, I Feel Guilty, 1975.

• Inštitút aplikovanej psychológie a lingvistiky Archivované 2007-11-02 na Wayback Machine