A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda[1]) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav. Zároveň skúma fyzikálne a chemické vlastnosti astronomických objektov, ako aj procesy, ktoré ich vyvolávajú.

Astronómia je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov.
Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou, ktorá predpovedá ľudský osud a ľudské záležitosti vo všeobecnosti vo vzťahu k jasným pozíciám astronomických objektov na oblohe – aj keď obe zdieľajú spoločný pôvod, sú veľmi odlišné; astronómovia používajú vedecké metódy, zatiaľ čo astrológovia nie.
Etymológia
Slovo astronómia je prevzaté z lat. slova astronomia (άστρονομία), ktoré je prevzaté z gréckeho slova astronomia. Grécke slov astronomia vzniklo zo slova astronomos (άστρονόμος; význam: astronóm), ktoré vzniklo spojením gréckych slov astron (význam: hviezda) a nemó (význam: rozdeľujem, prideľujem, spravujem, ovládam, dávam pozor a pod.).[2]
Delenie astronómie
V Starovekom Grécku a ostatných včasných civilizáciách bola astronómia založená predovšetkým na astrometrii, meraní pozícií hviezd a planét na oblohe. Neskoršie práce Johannesa Keplera a Isaaca Newtona vydláždili cestu pre nebeskú mechaniku, matematické predpovede pohybov nebeských telies vplyvom gravitácie, predovšetkým pohybov objektov slnečnej sústavy. Prevažná väčšina námahy v týchto dvoch oblastiach, predtým spracúvaných ručne, je v dnešných dobách automatizovaná až do tej miery, že sa o týchto disciplínach už málokedy uvažuje ako o samostatných. Pohyby a polohy objektov sú dnes ľahko určovateľné a moderná astronómia sa zameriava viac na pozorovanie a pochopenie skutočnej fyzickej podstaty nebeských objektov – toho, čo ich poháňa.
Od začiatku dvadsiateho storočia oblasť profesionálnej astronómie smerovala k rozdeleniu na pozorovateľskú astronómiu a teoretickú astrofyziku. Hoci veľká časť astronómov začleňuje do svojho výskumu obidva prvky, z dôvodu potrebnosti rozličných schopností sa väčšina profesionálnych astronómov špecializuje v jednom alebo druhom obore. Pozorovateľská astronómia sa týka prevažne získavania dát, čo zahŕňa konštrukciu a údržbu prístrojov a vyhodnocovanie výsledných informácií; toto odvetvie je dnes označované ako „astrometria“ alebo jednoducho „astronómia“. Teoretická astrofyzika sa zaoberá hlavne počítaním pozorovateľných dôsledkov rôznych modelov a zahŕňa prácu s počítačmi a analytickými modelmi.
Oblasti štúdia je možno kategorizovať aj inými dvoma spôsobmi: podľa skúmanej oblasti vesmíru (napr. galaktická astronómia, planetárna astronómia) alebo podľa skúmaného predmetu (napríklad vznik hviezd alebo kozmológia) alebo podľa spôsobu získavania informácií.
Podľa predmetu štúdia

- Astrofyzika: študuje stavbu, fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie vesmírnych telies.
- Astrometria: skúma pozície objektov na oblohe a ich zmeny, definuje systém súradníc a kinematiku objektov.
- Nebeská mechanika, alebo tiež astrodynamika: študuje pohyb kozmických telies
- Extragalaktická astronómia: študuje objekty (hlavne galaxie) mimo našej galaxie.
- Galaktická astronómia: skúma štruktúry a ich zložky v našej a iných galaxiách.
- Kozmológia: zaoberá sa vesmírom a jeho vývojom. Predmetom štúdia kozmológie je teoretická astrofyzika v najširšom meradle.
- Planetológia: skúma planéty v Slnečnej sústave i mimo nej.
- Stelárna astronómia: zaoberá sa výskumom priestorového rozloženia a zákonitostí pohybov hviezd a hviezdnych sústav.
- Kozmogónia: skúma vznik a vývoj vesmírnych telies a ich sústav. Špeciálne sú potom vedy:
- Vznik hviezd: študuje podmienky a procesy, ktoré vedú k vzniku hviezd vnútri plynových oblakov, a samotný proces vzniku.
- Vývoj hviezd: zaoberá sa evolúciou hviezd od ich vzniku až po ich „zánik“ ako hviezdne zvyšky.
- Vznik a vývoj galaxií: skúma zrod galaxií a ich vývoj.
Existujú aj ďalšie vedné disciplíny, ktoré možno označiť ako časti astronómie:
Podľa spôsobu získavania informácií
V astronómii sa informácie získavajú hlavne z detekcie a analýzy elektromagnetického žiarenia, fotónov, ale informácie sa prenášajú aj kozmickým žiarením, neutrínami, meteormi, a v blízkej budúcnosti zrejme aj gravitačnými vlnami (pozri LIGO and LISA).
Tradičné rozdelenie astronómie je dané časťami pozorovaného elektromagnetického spektra:
- Optická astronómia je časťou astronómie, ktorá používa špecializované zariadenie na zisťovanie a analýzu svetla približne vo vlnových dĺžkach viditeľných okom (okolo 380 – 780 nm). Najbežnejším prístrojom je teleskop s elektronickým zobrazovačom a spektrografom.
- Infračervená astronómia sa zaoberá zisťovaním a analýzou infračerveného žiarenia (väčšie vlnové dĺžky ako červené svetlo). Najbežnejším prístrojom je teleskop, ale s vybavením optimalizovaným pre infračervené žiarenie. Na eliminovanie šumu (elektromagnetickej interferencie) z atmosféry sa používajú vesmírne teleskopy.
- Rádioastronómia rozpoznáva žiarenie vo vlnových dĺžkach od milimetrových po dekametrové. Prijímače sú podobné prijímačom používaným v prenosoch rádiových vysielaní, ale o niečo citlivejšie. Pozri rádioteleskopy.
- Vysokoenergetická astronómia

Optická astronómia a rádioastronómia môžu byť vykonávané v pozemných observatóriách, pretože atmosféra je transparentná vo vlnových dĺžkach potrebných pre detekciu. Infračervené svetlo je vo veľkej miere pohlcované vodnými výparmi, takže infračervené observatóriá musia byť situované vo vysokých a suchých polohách alebo vo vesmíre.
Atmosféra je nepriepustná vo vlnových dĺžkach používaných v röntgenovej astronómii, gamaastronómii, ultrafialovej astronómii a (s výnimkou „okien“ vo vlnových dĺžkach) nízko infračervenej astronómii, takže pozorovania možno vykonávať hlavne z balónov alebo vesmírnych observatórií. Silné gama lúče možno odhaľovať vďaka veľkým vzdušným dažďom, ktoré produkujú. Aj štúdium kozmického žiarenia možno považovať za odvetvie astronómie.
Stručné dejiny
V ranom období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov objektov viditeľných voľným okom. Rigvéda spomína 27 súhvezdí súvisiacich s pohybmi Slnka aj s 12 zvieratníkovými sekciami oblohy. Starovekí Gréci sú autormi niekoľkých významných príspevkov v oblasti astronómie, okrem iného definície sústavy jasností hviezdnych objektov. Biblia obsahuje množstvo zmienok o pozíciách Zeme vo vesmíre a vlastnostiach hviezd a planét, z ktorých väčšina je viac poetická ako literárna; pozri biblická kozmológia. V roku 499 Árjabhata predstavil matematický systém, ktorým zaviedol pohyb Zeme okolo vlastnej osi a zvažoval pohyby planét vo vzťahu k Slnku.
V stredovekej Európe astronómia väčšinou stagnovala, aj keď v arabskom svete sa jej darilo. Na sklonku 9. storočia islamský astronóm al-Fargání rozsiahlo opísal pohyb nebeských telies. Jeho práca bola preložená do latinčiny v 12. storočí. Ku koncu 10. storočia bolo blízko Teheránu v dnešnom Iráne) vybudované obrovské observatórium a to vďaka astronómovi al-Khujandimu, ktorý pozoroval sériu astronomických prechodov Slnka cez kulminačný bod, čo mu dovoľovalo vypočítať nejasnosti ekliptiky. Podobne v Perzii Omar Chajjám uskutočnil reformu kalendára, ktorá bola presnejšia než juliánska a priblížila sa presnosťou ku gregoriánskej.
V časoch renesancie, Mikuláš Kopernik navrhol heliocentrický model Slnečnej sústavy. Jeho prácu obhájil, rozšíril a opravil Galileo Galilei a Johannes Kepler. Galileo pridal do svojich pozorovaní zlepšenie pomocou teleskopu. Kepler ako prvý vymyslel systém, ktorý správne opisoval detaily pohybov planét okolo Slnka nachádzajúceho sa v strede Slnečnej sústavy. Kepler však neuspel pri formulovaní teórie stojacej za jeho zákonmi. Až Newtonov objav nebeskej dynamiky a jeho gravitačné zákony konečne vysvetlili pohyby planét. Newton tiež vymyslel reflekčný teleskop.
Hviezdy boli zaradené medzi vzdialené objekty. S objavom spektroskopie bolo dokázané, že sú podobné nášmu Slnku, ale so širokým rozsahom teplôt, hmotností a veľkostí. Existencia našej galaxie, Mliečnej cesty, ako oddelenej skupiny hviezd bola dokázaná iba nedávno, v 20. storočí, spolu s existenciou ďalších galaxií a čoskoro potom aj rozpínaním vesmíru objaveným sledovaním pohybu galaxií smerom od nás. Kozmológia urobila v 20. storočí obrovské pokroky so svojim modelom veľkého tresku, ktorý výrazne podporovali dôkazy poskytované astronómiou a fyzikou ako napríklad kozmické mikrovlné reliktové žiarenie, Hubblov zákon a kozmologická hojnosť prvkov.
Zdroje
- ↑ hviezdoveda; hvezdárstvo; astronómia. In: JÁNOŠÍK, Anton. Slovník spisovného jazyka slovesnkého. : sv. Martin, 1946. 986 s.
- ↑ astronómia. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 53.
Literatúra
- MÜLLER, Bernd. Základy astronómie. Preklad Mária Hajduková. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1980. 239 s.
- PASACHOFF, Jay M.; FILIPPENKO, Alex. The Cosmos: Astronomy in the New Millennium. 5. vyd. : Cambridge University Press, 2013. 620 s. ISBN 978-1107687561.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Astronómia
Wikislovník ponúka heslo Astronómia
Externé odkazy
V slovenčine
- http://www.boinc.sk/ BOINC
- http://www.astrokolonica.sk/ stránky Astronomického observatória na Kolonickom sedle
- http://astroforum.persoholic.org/ Diskusné fórum, archív časopisu Kozmos
- http://www.szaa.org/ Slovenský zväz astronómov amatérov
- http://www.vesmir.sk/ stránky Astronomického klubu Bratislava
- http://vesmir.slovaknhl.sk/ Encyklopédia vesmíru (freeware)
V češtine
- http://www.astro.cz/ stránky Českej astronomickej spoločnosti
- http://www.astronomie.cz/ Amatérska prehliadka oblohy
V angličtine
- http://www.stellarium.org "Open source" planetárium
Prírodné vedy |
---|
Astronómia • Biológia • Ekológia • Chémia • Geografia • Fyzika • Matematika • Vedy o Zemi |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Biogeografia
Cestovatelia
Cestovný ruch
Dejiny geografie
Ekonomická geografia
Eponymické termíny v geografii
Fyzická geografia
Geoekológia
Geografi
Geografia podľa miesta
Geografia verejnej správy
Geografické informačné systémy
Geografické rekordy
Geografické súťaže
Ústav geografie (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika)
Územie
Časové pásmo
Človek
Špeciálne:KnižnéZdroje/8004230849
Špeciálne:KnižnéZdroje/8072146440
Špeciálne:KnižnéZdroje/8085927853
Špeciálne:KnižnéZdroje/8090215475
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788055514161
Životné prostredie
Alexander von Humboldt
Anekuména
Astronómia
Biogeografia
Biológia
Carl Ritter
Chémia
Coxen Hole
Dedina (všeobecne)
Dejiny geografie
Demogeografia
Diskusia k šablóne:Geografia
Dolina
Druhý svet
Efemérny tok
Ekológia
Ekonomická geografia
Ekonomická univerzita v Bratislave
Ekosféra (časť biosféry)
EMEA
Encyklopédia miest a obcí Slovenska
Estuár
Európska geografická asociácia
Európsky letný čas
Exonymum (geografia)
Fjord
Folia Geographica
Fytogeografia
Fyzická geografia
Fyzika
Fyziosystém
Geodézia
Geografia
Geografia (pedagogika)
Geografia obyvateľstva
Geografia poľnohospodárstva
Geografia priemyslu
Geografia rozvoja
Geografická poloha
Geografické informačné systémy
Geografické prostredie
Geografický determinizmus
Geografický indeterminizmus
Geografický smer v sociológii
Geoid
Geoinformatika
Geológia
Geomagnetický pól
Geomorfológia
Geopark
Geosféra (obal)
Geosféra (Zem)
Geosystém
Glaciológia
Greenwichský poludník
Hrubý domáci produkt v prepočte na jedného obyvateľa
Humánna geografia
Hydrogeografia
Hydrológia
Index ľudského rozvoja
Islas de la Bahía
ISO 3166-1
Južná pologuľa
Južný pól
Kartografia
Katolícka univerzita v Ružomberku
Klimageografia
Klimatológia
Krajina (kraj)
Krajinná ekológia
Krajinná sféra
Krajiny
Lýkia
Lagúna (voda)
Les mierneho pásma
Liman (geografia)
Limnológia
Litogeografia
Lokoregión
Magnetický pól Zeme
Malá encyklopédia zemepisu sveta
Mapa
Marco Polo
Matematika
Medzinárodná geografická olympiáda
Medzinárodné štandardné číslo knihy
Mesto
Mestský štát
Meteorológia
Mezopotámska nížina
Mikrogeografia
Modelovanie
Morský vánok
Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
Náuka o krajine
Nekrogeografia
Nový svet (geografia)
Oáza
Obratník
Obratník Kozorožca
Obratník Raka
Oceánografia
Oceánológia
Oceán (časť svetového oceánu)
OpenStreetMap
Orografia
Paleogeografia
Pedológia
Pedológia (pôda)
Planetárna geografia
Pobrežný vánok
Podprefektúra
Politická geografia
Poloha
Poludník
Populácia (ekológia)
Portál:Geografia
Príliv
Prírodná veda
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Prešovská univerzita v Prešove
Prieliv
Prvý svet
Región
Regionálna geografia
Regionálny rozvoj
René Matlovič
Rovník
Rovnobežka (geografia)
Rozloha
Rozvojová krajina
Súmestie
Savana
Sektorový model (geografia)
Severná pologuľa
Slepá mapa
Slovenská akadémia vied
Slum
Sociálna geografia
Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely
Starý svet
Starogréčtina
Staroveké Grécko
Staroveký Rím
Step (krajina)
Stredomorie (Stredozemné more)
Susedná krajina
Svetadiel
Svetová strana
Svetový čas
Teplotné pásmo
Teritoriálne vody
Topografia
Toponymum
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Urbánna geografia
Urbanizácia
Urbanizmus
Východná hemisféra
Veda
Vedy o Zemi
Verejná správa
Vnútrozemský štát
Windsor
Západná hemisféra
Západopacifický litosférický blok
Zahraničie
Zem
Zemepisné súradnice
Zemepisný objav
Zemská os
Zoznam štátov
Zoznam štátov a závislých území
Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu
Zoznam štátov podľa indexu ľudského rozvoja
Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov
Zoznam hlavných a najväčších miest štátov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk