Bábur
zakladateľ a prvý cisár Mogulskej ríše
idealizovaný portrét Bábura, 1. polovica 17. storočia
Rod. meno	Záhir ud-Dín Muhammad Bábur
Štát pôsob.	Afganistan, Bangladéš, India, Pakistan
Narodenie	23. február 1483 Andižan, Tímúrovská ríša
Úmrtie	5. január 1530 (46 rokov) Ágra, Mughalská ríša
Národnosť	indická
Známy vďaka	založenie Mogulskej ríše
Deti	Humájún
Odkazy
Projekt Gutenberg	Bábur (plné texty diel autora)
Commons	Bábur
Historický portál  Biografický portál

Bábur, vlastným menom Záhir ud-Dín Muhammad Bábur (* 23. február 1483, Andižan, Tímúrovská ríša – † 5. január 1530, Ágra, Mughalská ríša) bol známy ako priamy potomok turko-mongolského dobyvateľa a vodcu Tímúra a zároveň zakladateľom ale aj prvým vládcom Mogulskej ríši v Indii, ktorej vládol až do svojho skonu v roku 1530.^[1]

Bábur pochádzal z potomstva turko-mongolského vládcu Tímúra. Pôvodne stál na čele kmeňa turkestantských Mongolov a to v kniežatstve Fergana na území Strednej Ázie. Odtiaľ bol o čosi neskôr vytlačený tamojšími uzbeckými kmeňmi.^[2]:218 V dôsledku tejto udalosti sa po čase stal veliteľom potulnej skupiny bojovníkov, ktorej cieľom bolo nájsť iné územie pre vládu nad novým impériom.^[1]:98

Počiatočné ťaženia a výpravy Bábura sa uskutočnili v roku 1504. Mesto využil ako základňu pre zorganizovanie útoku proti svojmu rivalovi Lódímu ako dillíjskému sultánovi.^[3]:176 Vtedy sa mogulským bojovníkom podarilo dobyť mesto Kábul a založiť tak kráľovstvo na území terajšieho Afganistanu.^[2]:218 Jeho ambície však stále znamenali opätovne získať oblasť Fergany a mať v područí znovu vládu nad Samarkandom^[1]:98. V roku 1515 sa Báburovi ako kráľovi z Kábulu podarilo uskutočniť vpád do severnej Indie.^[4]:274 O čosi neskôr, v roku 1519 bol však Bábur dosť sklamaný z ťažení na území Strednej Ázie, v dôsledku čoho sa zameral dobyvačné plány smerom na juh Indického subkontinentu.^[1]:98 V roku 1526 sa došlo k ozbrojenému stretu medzi vojskom mogulského panovníka Bábura na jednej strane a dillíjského sultána Ibrahíma Šáha Lódího na strane druhej pri Pánípate. Bitka sa skončila zničením armád sultána z Dillí.^[4]:276 Mogulská armáda, ktorej sila predstavovala 12 000 vojakov, napokon dobyla územie Dillíjského sultanátu ako najsilnejšej ríše v Indii.^[2]:218

O rok neskôr nasledovalo jeho vojenské víťazstvo nad kmeňom Rádžputov v bitke pri meste Khanua. Po skončení boja tak Bábur skoncoval s najväčším oponentom na území severnej Indie. Vrcholom Báburových vojenských výprav v duchu rozširovania jeho moci bolo v roku 1529 dobytie Bengálska a Biharu, kde jeho armády úspešne zvíťazili nad afganskými vojvodcami blízko rieky Gagra. Dôsledkom tejto expanzie sa tak Báburovo územie pod jeho vládou rozprestieralo od mesta Kábul po Bengálsko.^[4]:276 Báburove vojenské víťazstvá v jeho ťaženiach boli známe vďaka tomu, že viedol veľké manévrovanie, dohliadal na disciplínu a dôvtipným spôsobom využíval delostrelectvo.^[1]:98

Bábur a jeho súkmeňovci boli moslimského vyznania. Počas výprav, ktoré viedol, boli jeho vojaci zásobovaní zo strany Osmanskej ríše. Báburovi vojaci uprednostňovali v boji kone, ktoré mali rýchlejší pohyb na rozdiel od pomalých indický slonov. Práve to bol dôvod, prečo úspešne víťazil v bojovom poli paradoxne proti silnejšej indickej armáde.^[2]:218

• 
  Bábur (vľavo), turko-mongolský dobyvateľ Tímúr a Humájún ako Báburov syn na kresbe z Perzie.
• 
  Bitka pri Pánípate v roku 1526. Kresba zo 16. storočia.