Bél-šar-usur (iné názvy:Bél-šarru-usur, Bél-šarra-usur, Balát-šar-usur; Bélšaccar, Balsazár, Baltazár, Belšasar, Balsazar, Belsazar, Belšazar; po hebrejskyבֵּלְשַׁאצַּר - prepis podľa tiberiadskej hebrejčiny: Bélša’ccar/presnejšie:Bélša’ṣṣar; po akkadsky: Bél-šar-uṣur, Bél-šarru-uṣur, Balát-šar-uṣur ^[1], Bél-šarra-uṣur; po latinsky Baltas(s)ar, po grécky Baltasar) bol korunný princ a syn kráľa Nabonida, posledného kráľa Babylonu v 6. storočí pred Kr., s ktorým spoločne vládol až do porážky Perzskou ríšou.

Dlho bol známy len vďaka slávnemu príbehu o ruke píšucej na stenu zaznamenanému v Biblii v knihe proroka Daniela. Až v 19. storočí bol objavený ďalší dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček, ktorý obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara.

V ríši panovali napäté vzťahy. Jeho otec Nabonid zanedbábal kult Marduka - hlavného babylonského božstva. Tým si voči sebe popudil jeho vplyvné kňazstvo. V ríši navyše vypukol hladomor, čo spôsobilo ešte väčšiu nespokojnosť s jeho panovaním. Snáď aj preto opustil Babylon a v oáze Tajmá, ktorou prechádzali dôležité obchodné cesty postavil viacero kráľovských budov. Zdržiaval sa tam približne 10 rokov. V Babylone ho zatiaľ zastupoval jeho najstarší syn Bél-šar-usur (=biblický Bélšaccar). Zatiaľ Kýros II. z dynastie Achajmenovcov, ovládol Médsku ríšu a začlenil ju do Perzskej ríše. V roku 546 pred Kr. dobyl aj Lýdiu, a tým aj Malú Áziu. Na jeseň roku 539 pred Kr. samotní Babylončania vpustili Kýrove vojsko do Babylonu bez boja. Nie je známe čo sa stalo s Bélšaccarom, podľa biblickej knihy Daniel bol zabitý počas dobytia mesta.

Storočia bol pre historikov záhadou, keďže bol známy prakticky len z biblickej knihy Daniel. Niekoľko stručných zmienok o ňom existovalo aj v iných starovekých spisoch, napríklad v deuterokanonickej knihe Barucha a Židovských starožitnostiach od Jozefa Flavia, ale aj oni čerpali z knihy Daniel. Iní starovekí historici, napríklad Hérodotos alebo Xenofón udávajú ako posledného babylonského kráľa pred perzskou porážkou Nabonida a Bélšaccara vôbec nespomínajú.

Až v 19. storočí bol objavený nový, nezávislý a spoľahlivý dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček. Obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara. Z ďalších nájdených zdrojov sa dozvedáme, že vládol v Babylone počas Nabonidovho pobytu v oáze Tajmá. Zároveň je tak možné dobre objasniť zvláštny fakt, prečo je Danielovi sľúbené, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstve (Daniel 5:7). Prvé a druhé miesto patrilo Nabonidovi a Bélšaccarovi.^[2]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kniha proroka Daniela#Bélšaccar

Uvádzanie Bélšaccara ako kráľa Babylonu v dobe jeho dobytia Peržanmi (Daniel 5:1,11,18) bolo jednou z najčastejšie uvádzaných historických nepresností knihy Daniel. Navyše Biblia (sám Daniel) ho nazýva Nebúkadnecarovým synom (nie Nabonidovým).

V súčasnosti existuje niekoľko teórií, ktoré uspokojivo vysvetľujú tieto v minulosti nepochopené biblické miesta. Hlbšia lingvistická analýza dobového aramejského jazyka naznačuje, že slová, ktoré sú prekladané ako „otec“ respektíve „syn“, sa v aramejčine používali aj vo významoch „prechodca“, „predok“ respektíve „následník“, „potomok“. Napríklad v Dan 2:23 ho používa sám Daniel a zjavne ho je potrebné preložiť ako „predkovia“ alebo „predchodcovia“:^[3]

Podľa inej hypotézy založenej na spisoch Hérodota a Jozefa Flavia je veľmi pravdepodobné, že Nabonid mohol byť ženatý s niektorou Nebúkadnecarovou dcérou.^{[4] [5]}

• BIČ, Miloš. Při řekách babylónských. Praha : Vyšehrad, 1990.
• Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
• Nový biblický slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.

• Biblia
• Kniha proroka Daniela
• Médska ríša
• Nabonid
• Nebukadnesar II.
• Perzská ríša
• Starý zákon

• Daniel Archivované 2012-02-13 na Wayback Machine - evanjelický preklad
• Kniha proroka Daniela, iný link Archivované 2011-06-05 na Wayback Machine - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe
• The Verse Account of Nabonidus. Dostupné online Archivované 2016-08-05 na Wayback Machine