Maľba od Francoisa Duboisa znázorňujúca Bartolomejskú noc

Bartolomejská noc alebo Parížska krvavá svadba bolo vyvražďovanie hugenotov v Paríži na príkaz kráľa Karola IX. (pri príležitosti svadby sestry kráľa, ktorá mala byť výrazom zmierenia hugenotov a katolíkov) v noci z 23. na 24. augusta 1572, čiže na deň Sv. Bartolomeja. Priamo počas noci zabili vyše 3000 ľudí, v dôsledku noci však vypukli pogromy hugenotov v celej krajine, pri ktorých zomrelo 5 až 10 tisíc ľudí. Touto nocou sa skončilo obdobie zrovnoprávnenia hugenotov a katolíkov, ktoré začalo dva roky predtým.

V auguste 1572 sa Paríž pripravoval na kráľovskú svadbu. Sobáš Margaréty, sestry kráľa Karola IX., a Henricha z rodu Bourbonovcov, dediča kráľovstva Navarry, mala byť po desaťročiach vojen sviatkom zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi. Bola to však len ilúzia. Kráľ a jeho protestantský poradca Gaspard de Coligny pripravovali vojnu na podporu protestantov v Holandsku. Kráľovná matka Katarína Medicejská sa predtým niekoľkokrát pokúsila oba tábory zmieriť. Potom sa však rozhodla pre šokujúce riešenie. V noci na svätého Bartolomeja, 24. augusta, vojaci katolíckeho vojvodu Henricha de Guise začali vraždiť: najprv svadobných hostí z radov hugenotov a potom asi 3000 prominentných hugenotov podľa zoznamu, ktorý vydala Parížska mestská rada.

Mier, ktorý mala nastoliť kráľovská svadba, trval len niekoľko dní. Katarína Medicejská spolu s vodcom katolíkov Henrichom de Guise sa rozhodli vykročiť prví. Obvinili hugenotov zo sprisahania proti kráľovi a za jedinú noc dali povraždiť všetkých zástupcov hugenotov z radov najvyššej šľachty. K vraždeniu a plieneniu sa pridali aj civilisti, jeho obeťou sa stali tisícky ľudí.

Keď sa správa o masakre rozšírila, španielsky kráľ Filip II. sa vraj jediný raz v živote zasmial. Pápež Gregor XIII., ktorý uveril, že šlo o preventívny úder, Bartolomejskú noc privítal slávnostnou omšou v Ríme. Ostatné kráľovské rodiny v Európe vrátane protestantských prijali oficiálne vysvetlenie Paríža, že iba potrestali vinníkov sprisahania proti kráľovi. Nikto neprotestoval, spojenectvo Francúzska bolo cennejšie.

Hugenoti sa však z Bartolomejskej noci ešte pozviechali a mier vo Francúzsku nastolil až o desaťročia neskôr Henrich Navarrský, ktorého svadba s Margarétou predchádzala Bartolomejskej noci. Na trón nastúpil ako Henrich IV. Nestal sa však prvým protestantským kráľom. V mene zmieru prestúpil na katolícku vieru. Zároveň však daroval hugenotom slobodu vyznania. Jeho konverziu nasledovala aj ďalšia šľachta a katolicizmus silnel. Hugenoti za vlády ďalších panovníkov vo Francúzsku definitívne skončili. Ich vieru zakázali a z Francúzska ich vyhnali.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bartolomejská noc