Bernardo Bellotto
taliansky maliar
Narodenie	30. január 1721 alebo 20. máj 1722 Benátky, Taliansko
Úmrtie	17. október 1780 (59 rokov) Varšava, Poľsko
Odkazy
Commons	Bernardo Bellotto
Biografický portál

Bernardo Bellotto (* 30. január 1721 alebo 20. máj 1722, Benátky, Taliansko – † 17. október 1780, Varšava) bol taliansky barokový maliar a grafik. Maľoval hlavne pohľady (tzv. veduty) na európske mestá, ako boli Benátky, Florencia, Drážďany, Viedeň a Varšava.

Život

Bernardo Bellotto pochádzal z Benátok, bol synovcom a žiakom maliara Antonia Canala, zvaného Canaletto (jeho matkou bola Fiorenza Domenica Canale – sestra maliara Antonia Canala). Canalettom (mladším) nazývali niekedy aj Bernarda Bellotta.

Ako mladý muž podnikol celý rad ciest po Taliansku, niekedy aj v sprievode svojho strýka Canaletta (napr. cesta do Ríma), v ktorého dielni začal pracovať v roku 1735. Prvý obraz Benátok namaľoval koncom 30-tych rokov a v roku 1738 vstúpil do benátskeho maliarskeho cechu (Fraglia dei pittori). Neskôr namaľoval aj veduty Turína a Florencie (v roku 1742).

Od roku 1746 pôsobil v Drážďanoch ako dvorný maliar saského kurfirsta Fridricha Augusta II. a zároveň poľského kráľa Augusta III. Pôsobil na jeho dvore do roku 1758. Maľoval hlavne pohľady na Drážďany (14 pohľadov) a na mesto Pirna (11 pohľadov). Okrem nich namaľoval ešte pohľady na hrad Königstein a mestečko Neumarkt. Okrem Saska pôsobil kratšie aj na panovníckych dvoroch vo Viedni (1759 – 1760) a v Mníchove (1761). V čase pôsobenia vo Viedni namaľoval aj zaujímavý pohľad na hrad Devín (teda päťdesiat rokov pred jeho demoláciou napoleonskými vojskami).

V rokoch 1762 – 1766 druhýkrát pobýval v Drážďanoch. V roku 1767 odišiel na pozvanie kráľa Stanislava II. Augusta Poniatowského do Varšavy, kde strávil zvyšok života. Tu zrealizoval niekoľko malieb s varšavskými motívmi. Zachytil aj barokovú podobu zámku vo Wilanówe. Kráľ Stanislav II. August si ho veľmi cenil a zahrnul ho bohatstvom.

Bellottove diela sú názorným príkladom majstrovského vedutistu. Sú charakteristické až suchopárnou exaktnosťou a snahou o detailne verný obraz zobrazovaných miest. Vďaka vernosti jeho kresieb boli po druhej svetovej vojne obnovené niektoré budovy vo varšavskom Starom meste. Pôvabné perspektívne usporiadanie architektúr a vysoká kvalita maliarskej techniky zaraďujú Bellotta medzi významných zástupcov benátskeho maliarstva 18. storočia.

Jeho maľby Viedne sú vystavené v Umeleckohistorickom múzeu (Kunsthistorisches Museum), maľby z Drážďan zase v galérii zámku Zwinger, maľby z Varšavy sú vystavené v tamojšom kráľovskom zámku a v Národnom múzeu.

Literatúra

• LÖFFLER, F.: Bernardo Bellotto genannt Canaletto: Dresden im 18. Jahrhundert. Leipzig 1988.
• MANIKOWSKA, E.: Bernardo Bellotto i jego drezdeński apartament. O tożsamości społecznej i artystycznej weneckiego wedutysty. Warszawa : IS PAN, 2014. 390 s. ISBN 978-83-63877-50-7
• MEYER, R.: Die beiden Canaletto. Dresden 1878
• RIZZI, A: Canaletto w Warszawie. Warszawa 2007
• SAWICKI, T.: Warszawa w obrazach Bernarda Belotta Canaletta. Warszawa – Kraków 1927

Galéria

• 

  Kostol Sv. Trojice na Dlhej ulici vo Varšave

• 

  Námestie pre palácom rodu Lobkovických vo Viedni

• 

  Piazza della Signoria vo Florencii

• 

  Pohľad na centrum mesta Pirna

• 

  Pohľad na ruiny hradu Devín s riekou Moravou v pozadí, cca 1760

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bernardo Bellotto