Symboly postihnutí

Plošina s príliš vysokým sklonom nevytvára bezbariérový prístup

Nájazdová plošina do nízkopodlažnej električky

Bezbariérový prístup umožňuje ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu prístup na miesta, za bežných okolností im nedostupné. Slúži vozíčkarom, ľuďom s ťažkou chôdzou, ale aj matkám s kočíkom či nevidiacim prekonávať schody, terénne nerovnosti, obrubníky a iné prekážky.

Legislatíva

Zo stavebného hľadiska ide o súbor opatrení, ktoré zaistia samostatný pohyb a užívanie stavieb a iných priestorov osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Sú to predovšetkým osoby používajúce invalidný vozík alebo barle, ale tiež ľudia s ťažkým zmyslovým postihnutím.^[1]

V súčasnosti sa vyžaduje bezbariérový prístup pri novostavbách občianskej vybavenosti a väčšinou i do rekonštruovaných objektov. Problematické prekážky sa najmä v starších budovách, ale aj v exteriéri dajú prekonať pomocou nájazdových rámp či zdvíhacích plošín.

Pohybovo postihnutí

Ľudia s pohybovým obmedzením ale aj matky s kočíkom vyžadujú okrem odstránených schodov aj dostatočne:

• veľký výťah
• (min. 70 cm) široké dvere
• široké chodby, uličky
• prístupné WC
• v dopravných prostriedkoch nájazdovú rampu alebo zdvíhaciu plošinu
• nižšie umiestnené vypínače a zásuvky

Nevidiaci

Zrakovo postihnutí potrebujú pre bezpečný pohyb napríklad:

• odstránenie alebo výrazné označenie rizikových miest (konštrukcií, schodov, výčnelkov…)
• inštaláciu vodiacej dlažby na chodníkoch
• vodiace čiary v budovách (pre slabozrakých)
• ozvučené semafory, nástupištia a dopravné prostriedky

Pozri aj

• Invalidný vozík
• Bezbariérové navrhovanie stavieb

Referencie

1. ↑ Jan Skopec, Bezbariérové řešení staveb, ABF, Praha 2005

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bezbariérový přístup na českej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bezbariérový prístup