Bibliometria je vedná disciplína zaoberajúca sa meraním a kvantitatívnou analýzou dokumentov komunikujúcich vedecké poznatky.

Zakladateľmi bibliometrie boli F.J. Cole a N.B. Eales, ktorí v roku 1917 publikovali prácu Štatistická analýza literatúry. Analyzovali v nej literatúru s anatómie publikovanú od r. 1850. V r. 1923 bývalý knihovník Britského patentového úradu E. Wyndham Hulme štatisticky analyzoval históriu vedy. V r. 1927 P.L.K. Gross a E.M. Gross publikovali štúdiu v ktorej spočítali a anlyzovali citácie k článkom v chemických časopisoch. Bola to prvá štúdia tohto druhu a boli ňou položené základy citačnej analýzy. Bradfordova práca o rozdelení článkov medzi časopismi Applied Geophysics a Publication Research viedla k odvodeniu Bradfordovho zákona rozptylu.

Samotný pojem bibliometria zaviedol až v roku 1969 A. Pritchard, dovtedy sa používal termín štatistická bibliografia.

Problémy skúmané bibliometriou

• skúmanie citačných väzieb
• analýza publikačnej činnosti vedcov
• skúmanie medzinárodných publikačných trendov
• počítačová analýza publikácií
• rozloženie tvorivej výkonnosti vedcov
• informačné potreby
• tematický rozptyl literatúry
• mapovanie vedy
• vyhľadávanie informácií
• socioinformatické javy
• meranie relevancie rešeršnej činnosti
• ...

Literatúra

• Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková: Infomačná výchova. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1998.