Boris Pahor
taliansky spisovateľ
Osobné informácie
Narodenie	26.08.191326. august 1913
	Terst, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	30. máj 2022 (108 rokov)
	Terst, Taliansko
Národnosť	slovinská
Ovplyvnený	Edvard Kocbek, Ivan Cankar, Srečko Kosovel, France Bevk, Elio Vittorini
Ovplyvnil	Drago Jančar, Alojz Rebula, Saša Vuga
Odkazy
	Boris Pahor (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Boris Pahor (* 26. august 1913, Terst,^[1] Rakúsko-Uhorsko, dnes Taliansko – † 30. máj 2022, Terst)^[2][3][4] bol taliansky spisovateľ píšucí slovinsky. Je považovaný za jedného z najdôležitejších žijúcich autorov píšucich v slovinskom jazyku a bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru Slovinskou akadémiou vied a umenia.

Životopis

Boris Pahor sa narodil v Terste roku 1913, kde v rokoch 1919 až 1923 študoval na slovinskej základnej škole. V roku 1920 bol svedkom podpálenia slovinského Národného domu v Terste talianskymi fašistami a taktiež iných zločinov páchaných na slovinskom obyvateľstve žijúcom na území vtedajšieho Talianska. Po zrušení všetkých slovinských a chorvátskych škôl Gentilovou školskou reformou pokračoval v štúdiu v taliančine a zapísal sa do rímskokatolíckeho semináru v Koperi. Pokračoval v štúdiu teológie v Gorizii do roku 1938. V období 2. svetovej vojny po páde Mussoliniho vlády sa vrátil do Terstu, ktorý už bol pod nadvládou nacistov. Po pár týždňoch v Nemcami okupovanom meste sa rozhodol pridať k juhoslovanským partizánom. Posledný rok vojny prežil v troch koncentračných táboroch (Natzweiler-Struthof, Dachau a Bergen-Belsen). Po vojne bránil potreby slovinského demokratického štátu.

Jeho literárne diela sú uznávané vo Francúzsku, Nemecku, USA, Španielsku a vo Fínsku. Najznámejšie dielo je Nekropola, román o spisovateľovom živote v koncentračnom tábore Natzweiler-Struthof. Veľmi známa je aj trilógia o slovinskej menšine v Taliansku, preložená do nemčiny a francúzštiny. Taktiež veľa ďalších diel je preložených do francúzštiny, nemčiny, srbochorvátčiny, maďarčiny, angličtiny, španielčiny, taliančiny, katalánčiny a fínčiny.

Roku 1992 získal za svoje literárne dielo Prešernovu cenu, v máji 2007 mu bol udelený rád čestnej légie, najvyššie francúzske štátne uznanie. Rozličné inštitúcie ho už viackrát nominovali na Nobelovu cenu za literatúru. Roku 2009 sa stal riadnym členom Slovinskej akadémie vied a umenia.

Po vydaní už tretieho výtlačku knihy Nekropola (cez 30 000 výtlačkov v taliančine) bol v nedeľu, 17. februára 2008, pozvaný do relácie štátnej televízii RAI (má cez 4,5 milióna divákov), v ktorej predstavil svoje dielo a upozornil na zločiny, ktoré boli páchané na Slovincoch talianskymi fašistami na území Terstu a inde.

Vybrané diela

• Moj tržaški naslov (1948)
• Mesto v zalivu (1955)
• Vila ob jezeru (1955)
• Nomadi brez oaze (1956)
• Kres v pristanu (1959)
• Onkraj pekla so ljudje (1961)
• Nekropola (1967)
• Varno naročje (1975)
• Zatemnitev (1975)
• Spopad s pomladjo (1978)
• V labirintu (1984)
• Zibelka sveta (1999)
• Dihanje morja (2001)
• Notranji odmevi (2003)
• Trg Oberdan (2006)

Referencie

1. ↑ Profile of Boris Pahor
2. ↑ Umrl je pisatelj in akademik Boris Pahor. RTV SLO, 30 May 2022. Dostupné online .
3. ↑ Umrl tržaški pisatelj Boris Pahor. 24ur.com, 30 May 2022. Dostupné online .
4. ↑ RUMIZ, Paolo. È morto Boris Pahor, scrittore del secolo. La Reppublica, 30 May 2022. Dostupné online .

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boris Pahor

Externé odkazy

• Prednášky Kultúra spolužitia: Boris Pahor (videozáznam z prednášok na Filozofickej fakulte v Ľubľani)
• Prednášky Kultúra spolužitia: Boris Pahor (galéria fotiek z prednášok na Filozofickej fakulte v Ľubľani)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boris Pahor na slovinskej Wikipédii.