Boskovická brázda
geomorfologická oblasť
Prírodná rezerváceia Uhliska
Štát	Česko
Nadradená jednotka	Brněnská vrchovina
Susedné jednotky	Svitavská pahorkatina Podorlická pahorkatina, Zábřežská vrchovina, Drahanská vrchovina, Bobravská vrchovina, Jevišovická pahorkatina, Křižanovská vrchovina, Hornosvratecká vrchovina
Podradené jednotky	Oslavanská brázda Malá Haná
Najvyšší bod	Nad Amerikou
- výška	553 m n. m.
Dĺžka	95 km
Rozloha	479,54 km² (47 954 ha)
Geologické zloženie	Vápenec
Boskovická brázda na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Boskovická brázda je pretiahnutá, asi 95 km dlhá zníženina a geomorfologický celok v oblasti Brnenskej vrchoviny. Tiahne sa od severovýchodu k juhozápadu medzi Drahanskou a Českomoravskou vrchovinou - na severe začína pri Městečku Trnávka (juhovýchodne od Moravskej Třebovej), na juhu končí pri Moravskom Krumlove. Vytvára zreteľný pruh nezalesnenej krajiny medzi lesnatejšou krajinou na juhovýchode a severozápade. Severná časť (Malá Haná) je od južnej (Oslavanská brázda) oddelená vyššou oblasťou Žernovnickej hráste, súčasťou Hornosvrateckej vrchoviny.

Boskovická brázda je vyplnená prevažne permokarbónskymi a neogénnymi usadeninami a ostrovčekmi kriedových usadenín. V oslavanskej brázde sú náleziská čierneho uhlia (rosicko-oslavanská panva). Stredný sklon je 4° 20', najvyšším bodom je kopec Nad Amerikou (553 m) vo Svárovskej vrchovine (súčasť Malej Hanej). Priemerná výška Boskovickej brázdy je 354,6 m n. m.

Naprieč brázdou, prevažne od severozápadu na juhovýchod, preteká rad vodných tokov, napríklad Rokytná, Oslava, Jihlava, Bobrava, Svratka alebo Svitava.

Severnou časťou Boskovickej brázdy vedie projektovaná Rýchlostná cesta R43 Brno - Moravská Třebová (v stope rozostavanej nemeckej diaľnice Viedeň - Vroclav z druhej svetovej vojny).

• Geologická encyklopedie
• Geocaching
• Leccos.com Archivované 2014-04-04 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boskovická brázda na českej Wikipédii.