A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Turovité | |
![]() V smere hodinových ručičiek (zhora vľavo): antilopa adax (Addax nasomaculatus), tur domáci (Bos taurus), gazela horská (Gazella gazella), impala červenkavá (Aepyceros melampus), pakôň pásavý (Connochaetes taurinus), muflón lesný (Ovis gmelini). | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Bovidae Gray, 1821 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Turovité[1] alebo bovidy[2] (iné názvy pozri na začiatku kapitoly Systematika) sú veľká čeľaď prežúvavavých párnokopytníkov.
Patria sem tury (hovädzí dobytok), bizóny, byvoly, antilopy, kozy, ovce a ostatné príbuzné druhy. Vyskytujú sa najviac v Afrike, menej v Ázii, Európe a v Severnej Amerike.
Názov “Bovidae” dal tejto čeľadi britský zoológ John Edward Gray v roku 1821.[3] Názov “Bovidae” je kombináciou predpony bov- (z latinského bos, “vôl”) a prípony -idae.[4]
Systematika
Dutorožce, Bovoidea
V minulosti sa čeľaď turovité nazývala dutorožce[5] (iné názvy: dutorohé[6], staršie: dutorohí[7], mimo taxonómie: dutorohá zver[8], dutorohé prežúvavce[9]; lat. Cavicornia alebo Bovidae v širšom zmysle). Na rozdiel od súčasných systémov zahŕňala aj rod vidloroh (lat. Antilocapra), lebo aj ten má duté rohy (vidlorohy dnes obyčajne radíme do samostatnej čeľade vidlorohovité).
V niektorých novších (ale nie najnovších) systémoch sa rovnako vymedzený taxón (čiže taxón pozostávajúci z turovitých v užšom zmysle a vidloroha) klasifikuje:
- buď ako nadčeľaď dutorožce (lat. Bovoidea; pozostáva z čeľadí turovité v užšom zmysle a vidlorohovité)
- alebo (tak ako v minulosti) ako čeľaď Bovidae v širšom zmysle, t. j. po slovensky dnes turovité v širšom zmysle.
Pokiaľ ide o spomínanú nadčeľaď Bovoidea, v najnovších systémoch už nezahŕňa vidlorohy a teda ide o monotypickú nadčeľaď fakticky zhodnú s čeľaďou turovité (Bovidae) v užšom zmysle.
Zdroje tejto kapitoly (ak vyššie nie je uvedené inak): [5][7][10][11][12][13][14]
Zaradenie v systéme
Čeľaď turovité patrí do radu párnokopytníkov. Zahŕňa približne 140 žijúcich druhov, čo je zhruba 55 % všetkých kopytníkov, a 300 známych vyhynutých druhov.[15]
Do začiatku 21. storočia bola považovaná čeľaď kabarovité za sesterskú k čeľadi jeleňovité, no v roku 2003 fylogenetická štúdia od Alexandra Hassanina (z Národného prírodopisného múzea vo Francúzsku) a jeho kolegov, založená na analýzach mitochondrií a bunkových jadier, odhalila, že čeľade kabarovité a turovité sú sesterským kládom k čeľadi jeleňovité. Podľa štúdie sa jeleňovité evolučne oddelili od kládu turovitých a kabarovitých pred 27 až 28 miliónmi rokmi.[16]
Tento kladogram zobrazujúci vzťahy v rámci prežúvavcov je založený na štúdii z roku 2003.[17]
prežúvavce |
| |||||||||||||||||||||||||||
Vnútorná systematika
Tradičné systémy
Toto je súhrnný prehľad tradičných systematík turovitých s použitím vernakulárnych (teda slovenských) názvov; zachytáva stav systematík od konca 19. stor. do konca 20. storočia (s vynechaním vidlorohov), ale v bežnej literatúre sa v rôznych obmenách podobné delenia vyskytujú dodnes:
Vysvetlivky: Písmená A, B... označujú rôzne významy toho istého názvu; čísla 1, 2...označujú poznámky pod čiarou.
turovité:
- tury A:
- tury B:
- lesone A (iný názov: hôrniky A) 1:
- lesone B (iný názov: hôrniky B):
- rod Tragelaphus (v užšom zmysle) – t. j. po slovensky staršie hôrnik C (iný názov:(?)lesoň C), novšie sa tu používa nasledujúci súbor rodových mien: bongo, nyala, kudu a sitatunga
- antilopa F (časť)5 (iné názvy: taurotragus, turovec)
- nilgauy A:
- saola (zaradenie saoly bolo odjakživa sporné)
- lesone B (iný názov: hôrniky B):
- antilopy A2:
Poznámky:
1 Lesone (iný názov: hôrniky) A sa zaraďovali najprv medzi antilopy B, neskôr medzi tury A.
2 Pojem (taxón) antilopy A existuje až od konca 20. storočia, predtým boli známe len pojmy (taxóny) antilopy B, C, D, E, F.
3 Kamzík, sajga, orongo a takin sa zaraďovali najprv medzi antilopy B, neskôr medzi kozy A.
4 Pižmoň sa zaraďoval najprv pod tury A alebo pod kozy A (niekde k ovciam), neskôr už len pod kozy A.
5 Antilopou F sa tu myslí antilopa ako slovenské rodové meno
Zdroje tejto kapitoly sú: [2][18][1][19][20][21][22][23][24][25][26][27]
Niektoré súčasné systémy
Molekulárne štúdie podporujú monofyletizmus čeľade turovité.[28][29] Je sporné, z koľkých podčeľadí pozostávajú turovité. Rôzne odhady sa pohybujú od dvoch do desiatich.[29] Molekulárne, morfologické a fosílne dôkazy však indikujú existenciu ôsmych odlišných podčeľadí: Aepycerotinae (impaly), Alcelaphinae (byvolce a pakone), Antilopinae (antilopy, gazely, sajgy, antilopky a dikdiky), Bovinae (tury, byvoly, bizóny, saoly, antilopy, kudu a nyaly), Caprinae (kozy, ovce, kozorožce, serovy, pižmone, kamzíky, takiny, paovce, tahre, nahury a antilopy čiru), Cephalophinae (chocholatky), Hippotraginae (antilopy a oryxy) a Reduncinae (vodárky). Sú známe tri vyhynuté podčeľade: Hypsodontinae (stredný miocén), Oiocerinae (vrchný miocén) a Tethytraginae s rodom Tethytragus (stredný miocén).[30][31]
V roku 1992 Alan W. Gentry z Prírodopisného múzea v Londýne rozdelil osem podčeľadí turovitých do dvoch hlavných kládov na základe ich evolučnej histórie: Boodontia, s podčeľaďou Bovinae, a Aegodontia so zvyšnými podčeľaďami. Zástupcovia kladu Boodontia majú primitívnejšie zuby (podobajúce sa zubom kráv), zatiaľ čo klad Aegodontia ich má “modernejšie”, viac evolučne odvodené (podobajúce sa zubom kôz).[32]
Existuje kontroverzia týkajúca sa uznania podčeľadí Peleinae (rod Pelea) a Pantholopinae (rod Pantholops). V roku 2000 americký biológ George Schaller a paleontologička Elisabeth Vrba navrhli zaradenie rodu Pelea do podčeľade Reduncinae,[33] aj keď sa od jej zástupcov tento rod výrazne v morfológii odlišuje.[34] Rod Pantholops, prvotne zaradený do podčeľade Antilopinae, bol neskôr začlenený do vlastnej podčeľade Pantholopinae. Avšak, molekulárna a morfologická analýza podporuje zaradenie rodu Pantholops do podčeľade Caprinae.[35]
Tento kladogram zobrazujúci vzťahy v rámci čeľade je založený na Yang et al., 2013 a Calamari, 2021.[36][37][38]