A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 Miestny úrad na Trojičnom námestí 11
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava II | |
| Región | Bratislava | |
| Nadmorská výška | 133 m n. m. | |
| Súradnice | 48°07′30″S 17°12′41″V / 48,125076°S 17,211483°V | |
| Rozloha | 42,49 km² (4 249 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 23 465 (31. 12. 2022) [2] | |
| Hustota | 552,25 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1254 | |
| Starosta | Roman Lamoš[3] (Team Bratislava, PS, SaS) | |
| PSČ | 82106 | |
| ŠÚJ | 529311 | |
| EČV (do r. 2022) | BA, BL, BT | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
| Adresa miestneho úradu |
Miestny úrad Bratislava-Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 11, 825 61 Bratislava 214 | |
| E-mailová adresa | sekretariat@mupb.sk | |
| Telefón | +421-2-4524 8088 | |
| Fax | +421-2-4524 8264 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mestskej časti
| ||
| Wikimedia Commons: Podunajské Biskupice | ||
| Webová stránka: biskupice.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice[4] (iné názvy: Bratislava-Podunajské Biskupice, Mestská časť Podunajské Biskupice, Podunajské Biskupice; (maď. Pozsonypüspöki; nem. Bischdorf)) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II. Nachádzajú sa vo východnej časti mesta, južne od mestských častí Vrakuňa a Ružinov a má rozlohu 42,5 km² (čo ich robí najväčšou mestskou časťou Bratislavy). Nachádza sa tu Ústav TBC a respiračných chorôb.
Nachádza sa tu múzeum obchodu v starej vidieckej kúrií. V časti Lieskovec sa nachádza malý letohrádok Jozefa Batthyányiho. Jeho výzdoba je avšak zničená.
Pamiatky a kostoly
V Podunajských Biskupiciach údajne sídlili aj Rimania, bol tu nájdený rímsky mílnik cisára Alexandra Severa z roku 230 a latinský nápis na skale, ktorá pôvodne stála v blízkosti farského kostola s pečiatkou rímskeho tábora. Cez Podunajské Biskupice viedla tzv. Jantárová cesta, ktorá viedla z Ríma na pobrežie Baltského mora.
V Podunajských Biskupiciach je rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša z roku 1221. V mestskej časti sa tiež nachádza kúria Juraja Alberta z 18. storočia a morový stĺp Panny Márie a Svätej Trojice z roku 1730.
Nachádza sa tu kláštor Milosrdných sestier Svätého kríža. V kláštornom kostole sv. Kríža sa uchovávajú relikvie bl. Zdenky Schelingovej, ktorá bola do roku 2003 pochovaná na miestnom cintoríne
Nachádza sa tu múzeum obchodu v starej vidieckej kúrií.
Starostovia
- 1994 – 1998: Viliam Nagy
- 1998 – 2002: Viliam Nagy
- 2002 – 2006: Oto Nevický
- 2006 – 2010: Alžbeta Ožvaldová
- 2010 – 2014: Alžbeta Ožvaldová
- 2014 – 2018: Alžbeta Ožvaldová
- 2018 – 2022: Zoltán Pék
- 2022 – súčasnosť: Roman Lamoš
Názov Podunajských Biskupíc
Maďarský názov je Pozsonypüspöki a nemecký Bischdorf. Úradný slovenský názov od roku 1920 bol Biskupice, od roku 1927 Biskupice pri Dunaji a od roku 1944 Podunajské Biskupice.[5]
Názov Biskupice poukazuje na to, že obec bola vo vlastníctve biskupa. Nejasnosť do pomenovania vnáša fakt, že Podunajské Biskupice boli majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. Niektorí autori na základe tohoto pomenovania vyvodzujú existenciu avarského biskupstva v oblasti dnešných Biskupíc.[6][7]
Začlenenie
V roku 1944 bola k Podunajským Biskupiciam pričlenená obec Komárov.[5] 1. januára 1972 sa Podunajské Biskupice stali súčasťou Bratislavy.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
| národnosť (1921 – 2011) jazyk (1880 – 1910) |
1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1970 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021[9] |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Slováci | 3,2 | 1,6 | 2,0 | 1,2 | 3,0 | 10,3 | 51,9 | 52,0 | 81,0 | 82,1 | 84,2 | 79,86 |
| Maďari | 86,0 | 90,4 | 89,2 | 95,8 | 92,4 | 80,7 | 46,0 | 46,3 | 15,6 | 14,0 | 10,8 | 8,21 |
| Nemci | 5,9 | 5,0 | 4,4 | 2,7 | 2,5 | 3,4 | 0,6 | 0,3 | 0,3 | 0,2 | 0,1 | 0,08 |
| Rusíni | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | 0,2 | 0,1 | ||||||
| Rómovia | 0,1 | 0,2 | 0,2 | 0,11 | ||||||||
| ostatní | 5,0 | 3,1 | 4,4 | 0,3 | 2,1 | 5,5 | 1,3 | 1,2 | 2,4 | 1,7 | 2,0 | 2,13 |
| nezistení | 0,1 | 0,5 | 1,7 | 2,6 | 9,51 | |||||||
| Spolu obyvateľov | 2 200 | 2 256 | 2 473 | 2 680 | 3 054 | 3 827 | 5 403 | 7 721 | 21 087 | 19 749 | 20 611 | 23464 |
Náboženské zloženie
| vierovyznanie | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021[11] |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| rímskokatolícke | 97,9 | 98,1 | 98,6 | 97,7 | 97,9 | 97,9 | 97,8 | 94,0 | 52,1 | 65,3 | 58,0 | 42,46 |
| gréckokatolícke | 0,6 | 0,5 | 0,6 | 0,9 | 1,12 | |||||||
| evanjelické | 1,9 | 1,3 | 0,8 | 1,3 | 1,0 | 0,9 | 0,8 | 3,5 | 3,0 | 4,0 | 3,7 | 3,18 |
| reformované | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 0,3 | 0,1 | 0,1 | 0,3 | 0,4 | 0,2 | 0,5 | 0,5 | 0,44 |
| židovské | 0,4 | 0,4 | 0,7 | 0,9 | 0,7 | 0,5 | 0,1 | 0,1 | 0,01 | |||
| pravoslávne | 0,3 | 0,2 | 0,4 | 0,4 | 0,56 | |||||||
| iné | 0,4 | 0,5 | 0,9 | 0,7 | 1,8 | 2,9 | 3,16 | |||||
| bez vyznania | 0,2 | 14,8 | 23,1 | 26,7 | 39,18 | |||||||
| nezistené | 0,1 | 28,5 | 4,3 | 6,8 | 9,89 |