Brehuľa hnedá
Pri hniezdnych norách
Stupeň ohrozenia
(globálne[1]) (na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) spevavce (Passeriformes) Čeľaď (familia) lastovičkovité (Hirundinidae) Rod (genus) brehuľa (Riparia) Druh (species) brehuľa hnedá (Riparia riparia)
Vedecký názov
Riparia riparia Linnaeus, 1758
Synonymá
brehuľa obyčajná, brehuľa riečna
Mapa rozšírenia brehule hnedej       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Migrujúca       Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Brehuľa hnedá (iné názvy: brehuľa obyčajná, brehuľa riečna^[3];lat. Riparia riparia) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Hniezdi v Severnej Amerike a v Eurázii. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a kotlinách do nadmorskej výšky 700 – 750 m.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov brehuľa hnedá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v severnej Amerike bol za posledných 40 rokov zaznamenaný slabý, štatistiky nevýznamný pokles. Európska populácia má nejasný trend.^[1]

Brehuľa hnedá meria 12 cm^[5] a váži 11,5 – 16 g. Samček aj samička majú rovnaké zafarbenie. Vrchnú stranu majú hnedú alebo do siva. Cez hrvoľ prechádza sivohnedý priečny pás. Brada, hrdlo a spodná časť tela je biela. Letky, kormidlové perá a nohy sú tmavé. Mláďatá sa líšia svetlými béžovými okrajmi pierok.^[6]

Ozýva sa suchým črip, poplašný hlas je krátke pritt a spev je tichý štebot.^[7]

Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a kotlinách všade tam, kde má možnosť hniezdiť. Vyhľadáva strmé brehy vôd a strmé steny v rôznych ťažobných miestach piesku a zeminy. Tieto biotopy podliehajú erózii. Brehuľa hnedá dokáže rýchlo obsadiť nové príležitosti.

Je to sťahovavý druh. Na jeseň odlieta v auguste a v priebehu septembra.^[4] Zimuje v strednej a severozápadnej Afrike, severoamerická populácia odlieta do Južnej Ameriky. Zo zimovísk sa vracia v druhej polovici apríla.

Odhadovaný počet hniezdnych párov je 10 000 – 20 000, došlo k poklesu populácie aj areálu o 20 – 50 % (r. 1999).^[4] Ekosozologický status v roku 2001 žiadny.^[8] V roku 2014 NT* A2a - takmer ohrozený.^[2][9][10]

Hniezdia v kolóniách. Po návrate zo zimoviska začne samček ešte bez samičky vyhrabávať novú noru^[11]. Nora zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe páru. Keď už má vyhrabaných prvých 10 – 15 či 30 cm^[11] sadne si do vchodu a čaká okolo letiace samičky. Len čo sa niektorá objaví, vzlietne a urobí kruh okolo vchodu a pritom ju láka štebotavým spevom. Samička si vyberá a prezerá viaceré ponuky. Ak sa však rozhodne, pomáha pri stavbe a dôsledne bráni noru pred ďalšími samičkami. Ak ostane samček nespárený, presťahuje sa na inú časť kolónie a začne vyhrabávať novú noru. Ak si už pár vyhrabe 40 – 150 cm dlhú chodbu^[6][11], vyhrabú si na konci komôrku s priemerom 10^[6] – 15 cm. Pri práci používajú nohy (hrabú pazúrmi^[6]), zobák a krídla^[11]. Vyhrabaný materiál vymetajú cúvaním. Na nohách majú k tomu účelu pevné pierka. Ku koncu prác je samička stále aktívnejšia a samček ju len sprevádza. Býva to približne 3 – 5 dní pred znášaním. V tom čase sa veľa pária a spolu nocujú v nore. Samček ju v tom období všade sprevádza.

V čase znesenia prvého vajíčka ešte nie je v komôrke žiadny hniezdny materiál. V priebehu znášanie ešte nanosia steblá tráv a pierka. Znášku tvorí 4 – 6^[6] (2 – 7^[11]) vajíčok. Zahrievajú ich obaja rodičia^[6], no hlavne samička^[11]. Samičke vypadnú na bruchu pierka, koža zvráskavie a viac sa prekrvuje, vytvorí sa hniezdna lysina. Holiatka sa vyliahnu za 12 – 16 dní^[6][11]. Obaja rodičia ich kŕmia 4 – 5-krát za hodinu. Pri love sa nevzdialia viac ako na 1 – 2 km.

Nová populácia opúšťa hniezdnu noru za 16 – 18 (22)^[6][11] dní a ešte ďalší týždeň ich rodičia kŕmia^[11]. Mláďatká sa stanú samostatné a opustia okolie hniezdiska. Časť rodičov sa pustí do druhého hniezdenia (júl^[6]).

Lovia nízko nad vodou veľkou rýchlosťou, až 50 km/h. Chytajú hmyz, vošky, mravcovité a podenky (Ephemeroptera).

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1000 € ^[12].

Brehuľa hnedá je druh európskeho významu^[13], ktorý je kritériovým druhom v 5 chránených vtáčich územiach (Dunajské luhy, Laborecká vrchovina, Medzibodrožie, Chránené vtáčie územie Poiplie a Záhorské Pomoravie).^[14]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).^[15]

• 
  Za letu vidieť hnedý pás cez hrvoľ
• Pri hniezdnych norách
• 
  Hniezdo s vajíčkom
• 
  Ilustrovaná kompozícia pri hniezdnych norách
• 
  Ilustrovaná kompozícia viac oproti oblohe

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2021.3. Prístup 25. marca 2022
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Brehuľa obyčajná/Brehuľa hnedá, str. 424 – 426, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
5. ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
6. ↑ ^{a b c d e f g h i} FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
7. ↑ PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
9. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .
10. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.
11. ↑ ^{a b c d e f g h i} ARKive. Sand martin (Riparia riparia) . . Dostupné online. Archivované 2011-03-19 z originálu. (anglicky)
12. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. . . Dostupné online.
13. ↑ Vtáčie druhy Natura 2000 . sopsr.sk, . Dostupné online.
14. ↑ RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4. Kapitola 4.71. Brehuľa hnedá, s. 173-175.
15. ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, . Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brehuľa hnedá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Brehuľa hnedá

• TheCornellLab of Ornithology, All about Birds, Bank swalow (Riparia riparia)
• Hlas brehule hnedej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Riparia riparia na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Riparia riparia na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Uferschwalbe na nemeckej Wikipédii a Partifecske na maďarskej Wikipédii.