Brennerský priesmyk (nem. Brennerpass, tal. Passo del Brennero)
priesmyk
Most Europabrücke na diaľnici A13 25 km severne od vrcholu priesmyku, v pozadí vrchol Habicht 3 277 m
Štáty	Rakúsko,   Taliansko
Pohorie	Alpy
Cesta	Európska cesta 45
Nadmorská výška	1 370 m n. m.
Súradnice	47°00′12″S 11°30′27″V / 47,00333°S 11,50750°V / 47.00333; 11.50750
Poloha v rámci Rakúska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Brennerský priesmyk je horský priesmyk v Zillertalských Alpách pozdĺž hraníc Rakúska a Talianska. Je jedným z hlavných priesmykov v Alpách, nie je vo vysokej nadmorskej výške a je jedným z mála v tejto oblasti. Z týchto dôvodov bolo obsadenie a udržanie územia priesmyku vždy strategicky dôležité.

Pod priesmykom sú alpské pastviny, kde sa v lete pasie dobytok a kosí seno pre zimné krmivo. Viaceré z týchto pastvín sú vo výške viac ako 1 000 m n. m.

V strede priesmyku je železničná trať medzi talianskym Sterzingom a rakúskou obcou Matrei am Brenner.

Prenner bolo pôvodne meno blízkej farmy, ktorá sa nazývala podľa vlastníka. Istý Prennerius je spomenutý v dokumente z roku 1288 a istý Chunradus Prenner de Mittenwalde v 1299. Meno Prenner pochádza z nemeckého slova pre niekoho kto čistí lesy. Meno priesmyku sa prvýkrát spomína v 1328 ako ob dem Prenner (nemecky pre „nad Prennerom“)^[1]

Priesmyk sa využíval ako prechod už od praveku^[2]. Prvá rímska cesta, ktorá spojila Taliansko s provinciou Raetia na severe Álp bola Via Claudia Augusta. Cestu postavili v rokoch 46 - 47 ale neprechádzala cez Brennerský priesmyk. Cesta cez priesmyk bola otvorená v 2. storočí. Prechádzala cez údolie Pustertal k priesmyku a ďalej k mestu Veldidena (dnešný Innsbruck), kde prechádzala cez rieku Inn, obec Zirl smerom k mestu Garmisch-Partenkirchen a osade Augusta Vindelicorum (dnešný Augsburg).

Alamani prešli priesmykom do južného Talianska v roku 268 a boli zastavení v novembri v bitke pri jazere Benacus^[3].

Priesmyk bol trasou pre muly až kým sa v roku 1777 neotvorila cesta pre vozy. Brennerská železnica bola dokončená v roku 1867 a je jedinou transalpskou železnicou bez hlavných tunelov. Od konca 1. svetovej vojny, keď boli vytvorené medzinárodné hranice, bola vláda nad priesmykom rozdelená medzi Taliansko a Rakúsko. Dovtedy boli obidve strany priesmyku na území Rakúsko-Uhorska. Počas druhej svetovej vojny sa tu 18. marca 1940 zišli Adolf Hitler a Benito Mussolini aby oslávili spoločný oceľový pakt. Po skončení vojny v 1945 bol priesmyk pre niektorých nacistov únikovou cestou. V 70. rokoch 20. storočia bola v tomto úseku dokončená diaľnica.

Cez priesmyk vedie Európska cesta 45 (v taliansku A 22 a v rakúsku A 13) smeruje z Innsbrucku, cez Bolzano k mestám Verona a Modena. Je to jedna z najdôležitejších severno južných spojení v Európe. Aj po odstránení colníc sa neprestali vytvárať dlhé a časté dopravné zápchy.

Most Europabrücke, ktorý sa nachádza neďaleko Innsbrucku niekoľko kilometrov severne od priesmyku nad údolím rieky Sill, sa skladá zo šesť prúdovej diaľnice. So svojou výškou 180 metrov a dĺžkou 820 metrov bol po dokončení v roku 1963 oslavovaný ako stavebné veľdielo. Cez priesmyk prechádza hustá automobilová doprava, ktorá toto územie značne znečisťuje. Ročne prejde cez priesmyk približne 2 milióny nákladných a 12 miliónov osobných automobilov, pričom sa prepraví približne 50 miliónov ton materiálu^[4].

Z dôvodu odľahčenia dopravy je plánovaná rekonštrukcia a dostavba železnice z Verony do Innsbrucku, s viacerými tunelmi, vrátane 56 km dlhého tunelu Brennerbasistunnel^[4].

Prejazd pre dopravu je spoplatnený na vjazde a výjazde do Talianska v sume 9,50€.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brenner Pass na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brennerský priesmyk