A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Briač | |
potok | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Krupina |
Obec | Krupina, Čekovce, Bzovská Lehôtka, Bzovík |
Prameň | Krupinská planina, Krupina |
- poloha | Závozská vrchovina, Dolina |
- výška | 521 m |
- súradnice | 48°23′21″S 19°07′39″V / 48,3892°S 19,1275°V |
Ústie | Krupinica |
- poloha | Krupina, Krupinská planina |
- výška | 245 m |
- súradnice | 48°19′36″S 19°03′54″V / 48,3266°S 19,0651°V |
Dĺžka | 9,0 km |
Rád toku | IV. |
Číslo hydronyma | 4-24-03-432 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Briač[1] je potok v regióne Hont v meste Krupina a v obciach Čekovce a Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji a okrajovo aj v obci Bzovská Lehôtka v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji. Je ľavostranným prítokom Krupinice, ktorá je ďalej prítokom Ipľa; má dĺžku 9,0 km.[2] Je vodným tokom IV. rádu. Číslo hydronyma: 4-24-03-432. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Krupinská planina, geomorfologické podcelky Závozská vrchovina a Bzovícka pahorkatina.[3]
Prameň
Pramení v nadmorskej výške 521 m n. m. v blízkosti obecnej a zároveň aj okresnej hranice v severovýchodnej časti územia mesta Krupina v okrese Krupina a v juhozápadnej časti územia obce Bzovská Lehôtka južne od lesa Dolina v okrese Zvolen, na okraji lesného extravilánu v Banskobystrickom kraji, v geomorfologickom podcelku Závozská vrchovina.
Opis toku
Od prameňa tečie juhozápadným smerom väčšinou poľnohospodárskym extravilánom a tento smer si zachováva až do svojho zaústenia do Krupinice s výnimkou svojho záverečného úseku. V nadmorskej výške 499 m n. m. priteká na trojchotárnik obcí Bzovská Lehôtka v okrese Zvolen, Krupina a Čekovce v okrese Krupina, pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Krupina a obcou Čekovce, v nadmorskej výške 437 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva samotu Gerlach ležiacu na území obce Čekovce, v nadmorskej výške 371 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Mačací vŕšok so 488 m n. m., pravým brehom obmýva osadu Briač s roztrúsenou zástavbou, v nadmorskej výške 307 m n. m. priteká na trojchotárnik mesta Krupina a obcí Čekovce a Bzovík, ďalej pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Krupina a obcou Bzovík v okrese Krupina, v nadmorskej výške 277 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom v pravidelnom meandre obmýva úpätie vrchu Ostrý vrch s 299 m n. m., v nadmorskej výške 250 m n. m. opúšťa obecnú hranicu medzi obcou Bzovík a mestom Krupina, vteká na územie mesta Krupina a po 150 m v nadmorskej výške 245 m n. m. ústi do Krupinice ako jej ľavostranný prítok v povodí Ipľa.[4][5][6][7] Potok Briač pramení na okraji lesného extravilánu a väčšinou preteká územím poľnohospodárskeho extravilánu a to z väčšej časti po obecnej hranici mesta Krupina, obcí Čekovce a Bzovík a v malom rozsahu i obce Bzovská Lehôtka a ústi na území mesta Krupina južne od mestského intravilánu; preteká geomorfologickým celkom Krupinská planina v dvoch geomorfologických podcelkoch: v hornej severovýchodnej časti toku (necelá polovica toku) Závozská vrchovina a v dolnej juhozápadnej časti toku (viac ako polovica toku) Bzovícka pahorkatina.[8]
Pôvod názvu
Názov vodného toku Briač má pôvod v názve samoty rovnakého názvu Briač. Názov samoty bol prenesený bez osobitného formantu (bez zmeny) i na vodný tok.[9] Názov samoty Briač sa objavuje už v listine z roka 1238, ktorou bolo potvrdené, že krupinskí mešťania platili ročne clo bzovíckemu opátovi za pozemok vo vlastníctve bzovíckeho opátstva. V texte listiny sa spomína pozemok s názvom Brack. Vývoj názvu: 1238 Brack pozemok → 1244 Brech → 1885 Brjač → maď. Brecs[10] → 1981 slov. Briač (dnes samota v Krupine aj v Bzovíku). Podľa M. Majtána a P. Žigu je pôvodný apelatívny význam osadného názvu Briač nejasný.[2] Toponymum Briač zrejme súvisí s viacerými toponymami zo slovného základu brija vo význame odvar, riedka kaša z ovocia,[11] napr. štandardizované názvy: Brija (vrch v Tatranskej Javorine v Spišskej Magure), Briava (vrch, Čadca), Briavsky potok (prítok Kysuce) a ešte neštandardizované názvy: Brija (vrch, Poprad), Bryjovka (pasienok a pole, Haligovce), Bryjovské pole (pole, Lesnica), Bryjovský potôčik (lúka, Lesnica), Bryjova dolina (pole, Lesnica), Na Bryjovu dolinu (pasienok, Lesnica), Solisko v medzi Brejkov (pole, Turzovka), Bryačka (pole, Zákopčie), Na Bryačke (pole, Zákopčie).[12] Toponymum Briač vzniklo z apelatíva brija alebo z osobného mena Brija rozšírením slovného základu o formant -áč/-ač, ako napr. zabíjač/zabijač, brucháč, hrbáč, krájač. Apelatívum brija je v súčasnosti vysunuté na okraj slovenskej slovnej zásoby a prežíva už iba vo vybraných nárečiach. Najstarší listinný doklad o výskyte názvu dnešného mesta Krupina v podobe Corpona je z roka 1380 a teda je mladší ako najstarší listinný doklad o výskyte pozemkov Briač, ktorý je z roka 1238, čiže dnešnej samoty mesta Krupina.[13] Hydronymum Briač bolo štandardizované v roku 1977.[14] V dnešnej slovenskej hydronymii je hydronymum Briač jedinečným názvom (október 2023).
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2023-10-02).
- ↑ a b Milan Majtán; Pavol Žigo. Hydronymia povodia Ipľa. 1. vyd. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7. S. 14.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na
- ↑ Priebeh vodného toku Briač v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na .
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 19. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 17. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1031/1993 z 1.6.1993. Bratislava 1993. 102 s. S. 17, 20, 41, 76. ISBN 80-85672-03-0.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 87, 88. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 140.
- ↑ György GYÖRFFY. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, III. H-K. 1. vyd. Budapest : Akadémiai kiadó, 1987. 568 s. ISBN 963 05 3613 7. S. 184.
- ↑ Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka 1. diel A-J. 1. vyd. Bratislava : Slovenská akadémia vied Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, 1991. 536 s. ISBN 80-224-0228-1. S. 156.
- ↑ Anna Ramšáková: Slovenské anojkonymá utvorené zo základu brija. In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2021, ročník 55, č. 4, ISSN 0023-5302. S. 228-237. Dostupné online
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s. S. 112.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 17. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk