Buchlov (hrad) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Buchlov (hrad)
Buchlov
Hrad
Buchlov castle 15.jpg
Celkový pohľad na hrad Buchlov
Štát Česko Česko
Región Zlínsky
Okres Uherské Hradiště
Nadmorská výška 510 m n. m.
Súradnice 49°06′26″S 17°18′38″V / 49,10722°S 17,31056°V / 49.10722; 17.31056
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Buchlovice
Poloha hradu Buchlov v Česku
Poloha hradu Buchlov v Česku
RedHut.svg
Poloha hradu Buchlov v Česku
Wikimedia Commons: Buchlov
Webová stránka: http://www.hradbuchlov.cz/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Buchlov je pôvodne románsky hrad prestavaný v gotickom a renesančnom slohu na vysokom návrší (510 m n. m.) uprostred lesnatého pásma Chřibov západne od okresného mesta Uherské Hradiště v Zlínskom kraji.

Dejiny hradu

K histórii hradu sa viaže viacero legiend a povestí. Podľa jednej z nich je Buchlov najstarším moravským hradom. Údajne už na konci 4. storočia počas markomanských vpádov sa v tunajších hlbokých lesoch začalo so stavbou opevneného sídla. I za svoje meno vďačí legende, podľa ktorej v jednej z jaskýň stával kamenný oltár zasvätený pohanskému bohovi lovu. Keď toto územie osídľovali Slovania začali tu stojaci hrad volať podľa tohto oltára boha lovu, Bůh - lov, teda Buchlov. Ďalšia legenda hrad spája s rádom templárov, ktorí na ňom údajne sídlili.

V skutočnosti bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako kráľovské sídlo, ktoré plnilo funkciu hospodársku i strategickú. V prvej písomnej zmienke z roku 1300 sa spomína istý purkgróf Protiva z Buchlova. Najstaršiu neskororománsku časť postavila stavebná huta cisterciánskeho kláštora na Velehrade.

Až do roku 1425 bol hrad v kráľovskom majetku. Od tohto roku bol hrad zastavovaný. Ako prví ho dostali do zástavy Lichtenštajnovci. V 90-tych rokoch 15. storočia ho dali Ctibor a Adam Tovačovskí z Cimburgu prestavať v neskorogotickom stavebnom štýle. Prestavba sa súčasne diala s celkovou opravou hradu po predchádzajúcom poškodení vojskom kráľa Mateja Korvína. Začiatkom 16. storočia hrad získal Archleb z Boskovíc a po ňom Žerotínovci. V roku 1520 sa hrad dostal do držby prvého príslušníka významného vladyckého rodu pánov zo Zástřizl, Jána Ždánskeho, ktorý hrad začal prestavovať v duchu nastupujúceho renesančného stavebného slohu. Hrad doplnil hodinovou vežou a novým opevnením.

Po vymretí rodu hrad získali ich príbuzní Petřvaldskí z Petřvaldu, ktorí počas svojho panstva v rokoch 1644 - 1800 hrad účelne adaptovali. Poslední majitelia hradu, Berchtoldovci, už sídlili na neďalekom zámku Buchlovice, ale ich význam pre hrad Buchlov bol nemalý. Dvaja príslušníci rodu, Leopold a Bedřich, naplnili hrad cennými zberateľskými predmetmi zo svojich početných zahraničných ciest. V roku 1848 tu dokonca zriadili múzeum. V roku 1931 bol hrad veľmi poškodený požiarom; vzápätí bol opravený. Od Berchtoldovcov získal hrad v roku 1945 štát.

Opis hradu

Exteriér

Prvé nádvorie, prístupné barokovou bránou s bastiónom, sa zachovalo v pôvodnej podobe zo 17. storočia. Po drevenom moste sa cez barokový prejazd v budove purkgrófstva prechádza na druhé nádvorie tvorené hospodárskymi budovami a renesančnou vežou zv. Andělka (za svoje meno vďačí priezvisku istého Josefa Anděla, zlodeja, ktorý sa vlámal do buchlovického zámku. Po dolapení bol uväznený práve v tejto veži).

Vpravo sa nachádza jadro pôvodného stredovekého hradu; v popredí vystupuje renesančná budova z roku 1602. Vedľa nej je terasa s hodinovou vežou, ktorej prízemím sa vstupuje na vnútorné nádvorie obklopené budovami viacerých stavebných slohov.

Interiér

Miestnosti hradu predstavujú dokonale zachovaný súbor obytných priestorov dokumentujúcich bývanie šľachty z obdobia gotiky a renesancie. Rovnako vybavenie miestností zaujme ukážkami nábytku a umeleckých diel pochádzajúcich z uvedených období. Vzácna je plastika tzv. Buchlovskej madony z polovice 14. storočia a diela barokového maliara P. Brandla. Ranogotická kaplnka v poschodí juhovýchodnej vstupnej veže patrí k najvzácnejším sakrálnym priestorom na južnej Morave. Expozícia zahŕňa i výstavu prírodovedných a archeologických zbierok.

Organickou súčasťou hradu je i neďaleko stojaca kaplnka sv. Barbory, miesto uloženia ostatkov niektorých príslušníkov rodov Petřvaldských a Berchtoldovcov.

Hrad Buchlov je od roku 2001 zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Českej republiky.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Buchlov (hrad)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk