Camillo Ruini

	Camillo Ruini
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; emeritný generálny vikár Ríma a emeritný arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne
	Veritas Liberabit Nos; Pravda nás vyslobodí
Štát pôsobenia	Taliansko
Funkcie a tituly
predseda talianskej biskupskej konferencie
	1991 - 2007
generálny vikár Ríma a arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne
	1991-2008
Predchádzajúce funkcie
	pomocný biskup diecézy Reggio Emilia 1983 – 1991 (od 1986 Reggio Emilia – Guastalla); generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie 1986 - 1991;
Biografické údaje
Narodenie	19. február 1931 (93 rokov); Sassuolo
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka	8. december 1954 (23 rokov); Rím; Luigi Traglia; arcibiskup
Inkardinácia	Reggio Emilia
Biskup
Konsekrácia	29. jún 1983 (52 rokov); Reggio Emilia
Svätiteľ	Gilberto Baroni; biskup diecézy Reggio Emilia
Spolusvätitelia	Francesco Tarcisio Bertozzi; biskup diecézy Faenza; Renato Spallanzani; biskup diecézy Palestrina
Kardinál
Menovanie	28. júna 1991
Stupeň	kardinál kňaz
Titulárny kostol	S. Agnese fuori le Mura
Odkazy
	Camillo Ruini na catholic-hierarchy.org angl. ; Camillo Ruini
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Camillo Ruini (*19. február 1931, Sassuolo, Taliansko) je taliansky kardinál, emeritný generálny vikár Ríma a emeritný arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne.

Životopis

Študoval v kňazskom seminári diecézy Reggio Emilia a neskôr na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme. Počas štúdií bol 8. decembra 1954 vysvätený v Ríme za kňaza, svätiteľom bol neskorší kardinál Luigi Traglia. Pokračoval v štúdiu teológie a získal doktorát. Po návrate do svojej domovskej diecézy pôsobil ako učiteľ v seminári Reggio Emilia, v spoločnom seminári diecéz Modena, Guastalla, Carpi a Reggio Emilia (v rokoch 1968 – 1977 ako rektor) a v seminári diecézy Bologna. V rámci svojej diecézy sa zapájal do pastorácie zdravotníckych pracovníkov, laického apoštolátu a pôsobil tiež ako riaditeľ diecézneho kultúrneho centra. ^[1]

Biskup a kardinál

V roku 1983 ho pápež Ján Pavol II. menoval za pomocného biskupa diecézy Reggio Emilia (po 1986 Reggio Emilia – Guastalla). Biskupskú vysviacku mu dňa 29. júna 1983 udelil diecézny biskup diecézy Reggio Emilia Gilberto Baroni. Spolusvätiteľmi boli biskup diecézy Faenza Francesco Tarcisio Bertozzi a biskup diecézy Palestrina Renato Spallanzani. V roku 1986 ho pápež menoval generálnym sekretárom talianskej biskupskej konferencie. 17. januára 1991 ho pápež vymenoval za arcibiskupa a generálneho pro-vikára rímskej diecézy, zároveň za pro-arcikňaza Lateránskej baziliky (predpona pro- sa používa vtedy, keď nositeľ úradu nie je menovaný kardinálom, platí tiež pre pro-prefektov a pro-predsedov vatikánskych rád, dikastérií a kongregácií). 7. marca toho istého roku bol menovaný za predsedu talianskej biskupskej konferencie. Pápež ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom S. Agnese fuori le Mura 28. júna 1991.^[2] V rokoch 1991 – 2008 pôsobil tiež ako veľká kancelár Pápežskej lateránskej univerzity. V roku 1997 bol pápežským legátom na národnom eucharistickom kongrese v Bologni. Zastupoval pápežov na viacerých udalostiach v Európe, napr. v Bielorusku, kde pri príležitosti diecéznej synody alebo v Maďarsku. V roku 2005 sa ako volič zúčastnil konkláve, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI.. V roku 2006 požiadal o uvoľnenie z úradu, pápež mu však vyhovel až 27. júna 2008.^[3] V roku 2007 ho na poste predsedu talianskej biskupskej konferencie nahradil Angelo Bagnasco. V roku 2010 ho pápež menoval za predsedu Medzinárodnej komisie pre Medžugorie.

Referencie

↑ The Cardinals of the Holy Roman Church . . Dostupné online. (anglicky)
↑ Cardinals Created by John Paul II. . . Dostupné online. (anglicky)
↑ RINUNCE E NOMINE . . Dostupné online. (taliansky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] The Cardinals of the Holy Roman Church . . Dostupné online. (anglicky)

[2] Cardinals Created by John Paul II. . . Dostupné online. (anglicky)

[3] RINUNCE E NOMINE . . Dostupné online. (taliansky)

[1]

[2]

[3]