Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (7. 7. 2022)

Silenkovité - niektoré zdroje uvádzajú aj názvy klinčekovité/hviezdicovité/striebrenkovité (Caryophyllaceae) je čeľaď rastlín - bylín, ale aj krov z radu klinčekotvaré. ^[1]

Radí sa medzi väčšie čeľade (86 rodov, 2 625 známych druhov). ^[2]

Silenkovité
Klinček kartuziánsky ako jeden z predstaviteľov čeľade silenkovité.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae) Podríša (subregnum) cievnaté rastliny (Tracheophyta) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Rosopsida) Rad (ordo) klinčekotvaré (Caryophyllales) Čeľaď (familia) silenkovité (Caryophyllaceae)
Synonymá
klinčekovité, hviezdicovité, striebrenkovité
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Mnohé druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné rastliny^[3] a niektoré druhy patria medzi buriny (napr. Cerastium, Arenaria).

Patrí medzi ľahko rozpoznateľné čeľade, väčšinou ide o trvalky, zväčša nemajú dužinaté stonky ani listy.

Listy sú párové, protistojné (len pri niektorých druhoch striedavé), celistvé s vidlicovitým vetvením.

Kvety sú pravidelné, obojpohlavné, s kalichom a korunou.

Plodom je tobolka (obsahujúca niekoľko semien) - najčastejšie, alebo aj () (s jedným semenom).

Semená sú malé a hladké.

Rastliny rastú najmä v miernom podnebí, ale vyskytujú sa takmer vo všetkých klimatických zónach sveta (nevyskytujú sa iba v povodí Amazonky a Konga a v Západnej Austrálii).^[4]

Silenkovité rastliny rastú na suchých trávnatých porastoch, ale aj v púštiach a tundrách.

Achyronychia, Agrostemma - Kúkoľ, Ankyropetalum, Arenaria - Piesočnica, Atocion, Augustea, Bolanthus, Brachystemma, Bufonia, Calycotropis, Cardionema, Cerastium, Cerdia, Chaetonychia, Cherleria, Colobanthus, Cometes, Corrigiola, Cyathophylla, Dadjoua, Dianthus, Diaphanoptera, Dicheranthus, Drymaria, Drypis, Eremogone, Eudianthe, Facchinia, Gymnocarpos, Gypsophila, Habrosia, Hartmaniella, Haya, Heliosperma, Herniaria, Holosteum, Honckenya, Illecebrum, Krauseola, Kuhitangia, Lepyrodiclis, Loeflingia, Mcneillia, Microphyes, Minuartia, Minuartiella, Moehringia, Moenchia, Mononeuria, Myosoton, Odontostemma, Ortegia, Paronychia, Pentastemonodiscus, Petrocoptis, Petrorhagia, Philippiella, Phrynella, Pirinia, Pleioneura, Pollichia, Polycarpaea, Polycarpon, Polytepalum, Psammophiliella, Psammosilene, Pseudocerastium, Pseudocherleria, Pseudostellaria, Pteranthus, Pycnophyllopsis, Pycnophyllum, Reicheella, Rhodalsine, Sabulina, Sagina, Saponaria, Schiedea, Scleranthus, Scopulophila, Silene, Solitaria, Spergula, Spergularia, Sphaerocoma, Stellaria, Stipulicida, Telephium, Thurya, Thylacospermum, Triplateia, Uebelinia, Vaccaria, Velezia, Viscaria, Wilhelmsia, Xerotia ^[5].

1. ↑ klinčekovité . Encyclopaedia Beliana, . Dostupné online.
2. ↑ HELMUT GENAUST. Etymologisches Wörterbuch der botanischen Pflanzennamen. 3. vyd.  : Springer, 1996. ISBN 978-3-0348-9976-5. S. 131.
3. ↑ ALICJA SZWEYKOWSKA, JERZY SZWEYKOWSKI. Botanika. Systematyka. Varšava : Wydawnictwo Naukowe PWN, 2007. ISBN 978-83-01-13945-2. S. 372.
4. ↑ WILHELM, Troll. Praktische Einführung in die Pflanzenmorphologie. Jena : VEB Gustav Fischer Verlag, 1957. S. 345, 347, 392 - 394.
5. ↑ HASSLER, M.. Catalogue of life - Synonymic Checklists of the Vascular Plants of the World.  : Naturalis Biodiversity Center, 2017.