Centrálne Západné Karpaty, niekedy označované ako slovakidy^[1] sú geologická oblasť Západných Karpát, v koncepciách rôznych autorov zahŕňa pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo^[2][1] niektorí k nemu zaraďujú aj bradlové pásmo^[3]. Paleogeograficky zodpovedajú oblasti, ktorá bola od mezozoika vymedzená zo severu Váhickým a z juhu Meliatskym oceánom. V mnohých zjednodušených geologických^[4] a geomorfologických^[5] členeniach sa jednotky zaraďované do Centrálnych Západných Karpát priraďujú k Vnútorným Západným Karpatom.

Najstarší vývoj Centrálnych Západných Karpát možno sledovať v kryštalinických horninách tatrika, veporika a gemeriku. Tieto oblasti poskytujú dôkazy o staršej hercýnskej prípadne i kaledónskej orogenéze. Pozícia týchto celkov bola v období vrchného paleozoika však odlišná od dnešnej. Pôvodne sa nachádzali viac na západ (približne v oblasti dnešného Švajčiarska) a na východ pozdĺžne prechádzali do oblasti oravika, ktoré tvorilo šelf Českého masívu. Do dnešnej pozície sa dostali v priebehu terciéru po uzavretí Valaiského oceánu a následnom zvrásnení bradlového a flyšového pásma v závere alpínskej orogenézy. Pri týchto procesoch došlo k rotácii bloku Alcapy na niektorých miestach až o 90° proti smeru hodinových ručičiek. Extenzia spojená so subdukciou Valaiského oceánu spôsobila vznik neogénnych kotlín a karpatských vulkanitov.