A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ch-47M2 | ||
---|---|---|
![]() MiG-31K s raketou Kinžal zavesenou pod trupom | ||
Typ: | Hypersonická raketa vzduch-zem | |
Miesto pôvodu: | ![]() | |
História služby | ||
V službe: | od 2022 | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 4 000 kg | |
Dĺžka: | 8 m | |
Bojová hlavica: | trieštivo – trhavá jadrová |
Ch-47M2 Kinžal je hypersonická balistická raketa vzduch-zem s plánovaným doletom 2 000 km. Je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov.
Strela má byť integrovaná hlavne v stíhačke MiG-31 a strategických bombardéroch Tu-22M3M. Podľa niektorých zdrojov by sa mala v budúcnosti stať aj súčasťou arzenálu stíhačiek Su-57.
Vznik a vývoj
Presný rok spustenia vývoja Ch-47M2 Kinžal nie je známy, prvé schémy týchto rakiet, nesených na stíhačkách MiG-31, sa však začali objavovať na rôznych internetových fórach už od roku 2010.
K oficiálnemu predstaveniu strely Kinžal verejnosti spolu s ďalšími 6 novými strategickými zbraňami došlo pri výročnom príhovore ruského prezidenta Vladimira Putina Federálnemu zhromaždeniu, ktorý sa konal 1. marca 2018.[1][2] Počas Putinovho príhovoru bolo pustené demonštračné video, na ktorom možno vidieť MiG-31 so zavesenou raketou. Putin uviedol, že od 1. decembra 2017 je komplex Kinžal zavedený do výzbroje ruského letectva a je testovaný na základniach južnej vojenskej oblasti. K Putinovým slovám o vyzbrojení lietadiel MiG-31 novou raketou treba poznamenať, že v južnej vojenskej oblasti nemá ruské letectvo žiadne jednotky vybavené stíhačkami tohto typu. MiGy-31 sa nachádzajú len v 929. štátnom letovom skúšobnom centre Ministerstva obrany v Achtubinsku. Taktiež lietadlo s palubným číslom "modrá 592", ktoré sa nachádzalo v prezentačnom videu, nepatrilo ruskému letectvu, ale spoločnosti RSK MiG, ktorá uskutočňovala letové skúšky svojich stíhačiek na letiskách Žukovskij a Achtubinsk.
Ruské letectvo má päť až desať stíhačiek modernizovaných do verzie MiG-31K, na ktorých v súčasnosti testuje strelu Kinžal. Podľa vyjadrenia ruského ministra obrany Sergeja Šojgu od apríla 2018 vykonávajú lietadlá MiG-31 s raketami Kinžal pravidelné lety nad vodami Čierneho a Kaspického mora. K decembru 2018 zrealizovali posádky MiGov-31, vybavené strelami Kinžal, už viac ako 380 týchto letov.
V roku 2018 sa údajne začala integrácia Kinžalu aj do nadzvukového bombardéra Tu-22M3M, ktorý by mal uniesť až štyri rakety tohto typu. Treba však dodať, že pôjde skôr o teoretické maximum, pretože by to spôsobilo obrovský nárast odporu, čo by výrazne znížilo rýchlosť a dolet bombardérov. V reálnych bojových podmienkach však možno očakávať, že Tu-22M3M ponesie minimálne dve tieto strely.
Vo februári 2019 sa ruskej armáde podarilo otestovať Kinžal na vzdialenosť viac ako 1000 km. "Strely preleteli viac ako tisíc kilometrov a zasiahli všetky ciele o veľkosti osobného automobilu," uviedlo v súvislosti s týmito skúškami ruské ministerstvo obrany.[3]
V novembri 2019 bola strela Kinžal prvýkrát otestovaná v ruskej Arktíde. Počas skúšky vzlietla stíhačka MiG-31K z letiska v Olenegorsku a odpálila túto hypersonickú strelu na pozemný cieľ umiestnený na cvičisku Pemboi. Jeden zo zdrojov potvrdil, že raketa dosiahla rýchlosť Mach 10.[4]
17. februára 2022 noviny Izvestija s odvolaním sa na zdroje z ruského ministerstva obrany informovali, že v rámci ruského letectva bol vytvorený prvý letecký pluk, ktorý je vybavený hypersonickými raketami Kinžal. Tento pluk je dislokovaný v 148. centre bojovej prípravy v Savaslejke (Nižnonovgorodská oblasť).[5]
Konštrukcia a vlastnosti
Raketa Kinžal (označovaná tiež ako Ch-47M2) by mala byť leteckým variantom balistickej rakety 9М723-1 systému Iskander. Mala by mať dĺžku 8 m a hmotnosť 4 tony. V dôsledku inštalácie aerodynamického krytu v prednej časti strely je Kinžal v porovnaní s raketou systému Iskander dlhší o 0,7 m. Ďalšou odlišnosťou je špeciálny kryt v zadnej časti strely, ktorý chráni trysky jej motora počas letu pri nadzvukových rýchlostiach. Po vypustení z lietadla a spustení motorov rakety sa kryt od nej okamžite oddelí.
Primárnym nosičom Kinžalu by mala byť špeciálne upravená stíhačka MiG-31K, ktorá môže niesť pod trupom jednu raketu tohto typu. Podľa vyjadrení ruských predstaviteľov táto hypersonická raketa dosahuje rýchlosť vyššiu ako Mach 10 a a dokáže manévrovať počas celej trajektórie letu, čo jej umožňuje prekonať akúkoľvek súčasnú a budúcu protivzdušnú obranu. Strela bude schopná ničiť pozemné alebo námorné ciele na vzdialenosť presahujúcu 2000 km.[6]
Raketa môže byť vybavená konvenčnou hlavicou s hmotnosťou asi 500 kg alebo môže niesť špeciálnu termonukleárnu hlavicu. Počas letu využíva Kinžal inerciálny navigačný systém s možnosťou aktualizácie súradníc zo satelitného systému GLONASS. V záverečnej fáze letu vyhľadáva strela ciele pomocou optického senzoru, čo jej umožňuje zasiahnuť ich s odchýlkou asi 1 meter.[7]
Bojové nasadenie
Ruská invázia na Ukrajinu
Ministerstvo obrany RF informovalo, že 18. marca 2022 použilo hypersonické rakety Kinžal na zničenie veľkého podzemného skladu rakiet a leteckej munície ukrajinských jednotiek v dedine Deľjatyn v Ivano-Frankivskej oblasti.[8] Ako dôkaz použitia Kinžalu na Ukrajine bolo zverejnené video z ruského dronu zachytávajúce celý útok. Na základe tohto videa a porovnaním so satelitnými snímkami sa neskôr podarilo identifikovať zničené budovy. Z porovnania vyplynulo, že nešlo o sklad munície na západe Ukrajiny, ale o farmu na východe Ukrajiny (blízko ruských hraníc), ktorá bola navyše zničená už 12. marca 2022. Z toho vyplýva, že zverejnené video je podvrh a nedokazuje zničenie muničného skladu v Deľjatyne raketou Kinžal. Na druhú stranu sa nedá z otvorených zdrojov jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, či na Ukrajine bola použitá raketa Kinžal.[9]
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že 11. apríla zničila raketa Kinžal ukrajinské veliteľské stanovište v oblasti osady Časov Jar v Doneckej oblasti.[10]
Ruské letectvo podniklo 9. mája raketový útok na Odeský región. Z diaľkového bombardéru Tu-22M boli odpálené 3 rakety typu Kinžal, ktoré zasiahli objekty kritickej infraštruktúry. Bolo zničených 5 budov a 2 ľudia boli zranení.[11]
4. mája 2023 počas nočného útoku vystrelil pilot MiGu-31K z územia Ruskej federácie raketu Ch-47M2 Kinžal. Veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk uviedol, že ruskú hypersonickú strelu sa podarilo nad Kyjevom zostreliť pomocou novozískaných amerických protilietadlových systémov Patriot. Išlo o prvý známy prípad, kedy sa Ukrajine podarilo zostreliť túto modernú ruskú raketu. Bolo to tiež prvýkrát, čo Ukrajina použila obranné systémy Patriot.[12]
Používatelia
Referencie
- ↑ Kinzhal complex substantially boosts Russia’s Aerospace Force capabilities — commander . tass.com, . Dostupné online.
- ↑ Alastair Jamieson, Reuters, The Associated Press. Putin unveils new Russian nuclear missile, says it renders defenses 'useless' . nbcnews.com, 2018-03-01, . Dostupné online.
- ↑ Kinžal potvrdil dolet 1000 km . leteckymagazin.sk, 21.2.2019. Dostupné online.
- ↑ tass.ru, . Dostupné online.
- ↑ СЕРГЕЕВ, Александр. Полк истребителей МиГ-31К разместили на аэродроме Саваслейка . gazeta.ru, 17 февраля 2022, 10:11, . Dostupné online.
- ↑ Testovanie hyperzvukových rakiet Kinžal pokračuje . leteckymagazin.sk, 18.07.2018. Dostupné online.
- ↑ Гиперзвуковой бросок «Кинжала»: конкуренты еще - в «пеленках» . 23.05.2018. Dostupné online. (ruský)
- ↑ В Минобороны РФ рассказали о применении ракет «Кинжал» на Украине . 19.03.2022. Dostupné online. (ruský)
- ↑ Tyler Rogoway and Stetson Payne. We Have Questions About Russia’s Claimed Kinzhal Hypersonic Missile Use In Ukraine (Updated) . thedrive.com, 2022-03-19, . Dostupné online.
- ↑ Специальная военная операция . z.mil.ru, . Dostupné online.
- ↑ Russian Troops Launch Another Missile Strike On Odesa Region, 2 People Injured . ukranews.com, 2022-05-09, . Dostupné online.
- ↑ Ukraine downs Russian hypersonic missile with US Patriot . apnews.com, 2023-05-06, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk